Manžel ju presvedčil, aby sa na pár mesiacov presťahovali do Mníchova. Fotografka Lucia Sekerková začala hľadať možnosti, ako sa čo najskôr uplatniť v cudzej krajine a novom meste. Erasmus pre mladých podnikateľov bol pre ňu perfektným nástrojom, vďaka ktorému mohla spolupracovať na foteniach pre svetoznáme značky, spoznať nové pracovné postupy či novú kultúru a spôsob života. Prečítaj si jej autorský blog, v ktorom hovorí o skúsenostiach a dojmoch z výmeny.
Nápad zapojiť sa do programu Erasmus pre mladých podnikateľov prišiel, keď sa ma môj manžel spýtal, či by som sa na chvíľu nechcela presťahovať do Mníchova v Nemecku. Dostal tam zaujímavú ponuku práce, a tak som začala zisťovať, aké možnosti by som tam mala ja, ako fotografka na voľnej nohe. Vtedy som nevedela ani slovo po nemecky, a ak mám byť úprimná, ani angličtinu nepokladám za svoju silnú stránku. Spomenula som si na kamarátku, ktorá sa do programu Erasmus pre mladých podnikateľov zapojila v minulosti a rozhodla som sa zistiť viac. Zdalo sa mi to ako skvelá možnosť rýchlej asimilácie začínajúcej podnikateľky v cudzej krajine. Vďaka tomu som mohla získať nové kontakty a skúsenosti, ktoré teraz môžem využiť aj po návrate domov.
Vytvorila som si krátky zoznam fotografov so zaujímavým portfóliom, ktorí pôsobia v Mníchove a rozposlala som im svoju žiadosť. Bola som milo prekvapená, koľkí z nich sa mi ozvali. Po osobnom stretnutí som sa rozhodla pre Leopolda Fialu. Rozhodujúca pre mňa bola najmä kvalita a rôznorodosť jeho portfólia. Okrem toho som mala pocit, že si budeme rozumieť aj po ľudskej stránke. Považujem to za veľmi dôležité, ak má byť výmena prínosná pre obe strany.
Leopold sa v rámci svojej práce venuje aj vlastným – dokumentárno-umeleckým – projektom, ale zároveň pracuje na veľkých komerčných zákazkách pre klientov ako Volkswagen, Mercedes-Benz, Škoda, BMW, Adidas, FC Bayern, Paulaner a mnoho ďalších. Počas svojho pobytu v Mníchove som sa podieľala na niekoľkých z nich. Vďaka tomu som sa prvýkrát v živote ocitla vo veľkých filmových ateliéroch prenajatých na fotografickú kampaň. Napriek tomu, že všetci boli veľmi milí a nápomocní, to pre mňa spočiatku bolo trošku frustrujúce. Bola som jediným človekom na „pľaci“, ktorý absolútne netušil, ako má pracovať. Chcela som byť užitočná, nestáť na boku a prizerať sa. Práca s technikou nikdy nebola mojou silnou stránkou, no Leopold bol trpezlivý hostiteľ. Vďaka tomu, že som sa pravidelne zúčastňovala na všetkých jeho zákazkách, môžem po piatich mesiacoch spolupráce povedať, že sa aj v tejto oblasti fotografovania dnes cítim už trochu komfortnejšie a istejšie. Aj keď vždy je čo zlepšovať a kam sa posúvať.
Ak by som mala porovnať pôsobenie v mojej profesii v rámci Slovenska alebo Česka so skúsenosťou v Nemecku, tak by som tu asi najviac ocenila ochotu ľudí otvorene zdieľať svoje profesijné skúsenosti alebo tzv. know-how s tými menej skúsenými. Doma som často mala pocit akejsi väčšej rivality medzi fotografmi, a zároveň tým naším slovenským prístupom – mne nikto nepomohol, tak ani ja nikomu nepomôžem. Povedala by som, že tu si ľudia viac uvedomujú, aké dôležité je zdieľať nadobudnuté skúsenosti s mladšou generáciou, napríklad aj vo veciach, ako je tvorba cien, zmlúv, či prehľad v autorskom práve. To všetko sú pre mladého začínajúceho fotografa veľmi cenné informácie a v prípade, že budeme ochotní zdieľať ich medzi sebou, tak tým môžeme docieliť potrebnú kultiváciu trhu, ktorý je v dobe cenovo dostupnej technológie tlačený čoraz nižšie a nižšie. Často sú za to zodpovední práve fotografi bez dostatočnej znalosti.
Som veľmi vďačná, že som mala možnosť nahliadnuť do fungovania procesov. Dnes už viem, ako vybudovať silné portfólio, ktoré bude atraktívne pre potencionálnych klientov, ako oslovovať agentúry a efektívne s nimi komunikovať. Vyskúšala som si to na vlastnej koži, keď som si počas výmeny robila prieskum agentúr pôsobiacich na českom a slovenskom trhu. Následne som ich kontaktovala s ponukou spolupráce. S Leopoldovou pomocou som tam dokonca začala vytvárať nové vlastné webové stránky.
Získala som dôležité poznatky v rámci tvorby cenovej ponuky. Celú teóriu som si mohla vyskúšať v praxi, keď som reagovala na ponuku jednej malej rodinnej firmy, ktorá vyrába dizajnový nábytok z masívneho dreva. Zadanie znelo nafotografovať produkty na ich nový web. Leopold mi požičal potrebnú svetelnú techniku a ako konzultant mi bol k dispozícii po celú dobu zákazky od vytvorenia cenovej ponuky, cez samotný fotografický proces, po finálnu editáciu, postprodukciu a odovzdanie zákazky spokojným klientov. Zároveň sa mi naskytla možnosť spolupracovať s nimi aj v budúcnosti.
Okrem iného som absolvovala aj dvojmesačný denný intenzívny kurz nemeckého jazyka, ktorý mi pomohol sa lepšie integrovať v cudzej krajine. Väčšina ľudí hovorí skvelou angličtinou, no napriek tomu môže človek v Bavorsku cítiť akési väčšie nároky alebo očakávania, že sa naučí nemecky. Ak sa vám podarí aspoň niečo málo povedať, vedia prejaviť veľké nadšenie.
Mníchov ako mesto som si totálne zamilovala. Ponúka pestré kultúrne vyžitie vrátane nočného života i veľa pracovných príležitostí. Vďaka nízkej zástavbe a množstvu zelene tu máte pocit, že tak trochu žijete na dedine. Je tu život, ale zároveň pokoj. Nielen partičky kamarátov, ale celé rodiny tu trávia spoločný čas vonku v parkoch, v ktorých sú vyhradené špeciálne grilovacie zóny, zľava počujete latino hudbu, sprava hrá balkán, z inej strany nemecký hip-hop, z diaľky k vám dolieha turecký pop. Tú pestrosť som si tu nesmierne užívala. Pobyt v parku – English Garten – v centre mesta. Je to naozaj kultúrny zážitok, na jednej strane rodinky s deťmi a kúsok od nich sa úplne v pohode môžu opaľovať nudisti bez toho, aby niekoho pohoršovali. Priala by som si, aby sme do takého bodu tolerancie dospeli raz aj my na Slovensku.
– Lucia Sekerková
Foto: archív Lucie Sekerkovej