Workshop: Dizajn a technológie pre mestské riešenia s Borisom Vaitovičom

Workshopy

Reziduálne svetielko

Vizuálny zážitok, malý zázrak v dlani či na stole a chvíľa, v ktorej sa končí očarenie z estetiky a myseľ sa začína posúvať zo sféry miznúceho okamžiku do úvah nad našim vzťahom k svetu. Malý večerný „happening“ vo chvíli stíšenia, keď na človeka príde únava po celodennej bdelosti a prichádza priestor pre vnímanie prchavých okamihov. Náplasť na naše ekologické svedomie prichádza vo chvíli, keď sa energia horúcej vody chladnúceho nápoja premieňa na malé svetielko.

Neviem presne žánrovo zaradiť tento drobný experiment, ale určite osciluje niekde medzi lightartom, happeningom, dizajnom a prácami na pomedzí art & science. Je to komorné, funkčné, milé a v neposlednom rade, ekologicky orientované gesto. Krátke vizuálne „haiku“ o skrytých možnostiach známych technológií. O nevyužívaných možnostiach zostatkových energií všade okolo nás.

Spoločensko-ekologické hľadisko

Teplo, ktoré naša civilizácia uvoľňuje do atmosféry priemyselnou produkciou, spotrebou elektrickej energie či nedostatočným využívaním prírodných zdrojov, má za následok globálne narušenie klímy. Je to daň za komfort, v ktorom žijeme a technologické možnosti, ktoré sme ovládli skôr, než sme si stihli uvedomiť ich dopad.

ccsc, boris vaitovič

Táto „termálna“ skutočnosť je všeobecne známa a v podstate akceptovaná a neprikladá sa jej taká vážnosť, ako napríklad produkcii uhlíkových plynov. Paradoxné je však to, že zahrievanie atmosféry ma napríklad za následok hromadné uvoľňovanie CO2 z minerálnych vôd a ľadovcov, ktoré tvorí percentuálne omnoho významnejší podiel z celkového množstva CO2. Aj keď celkový obsah CO2 v atmosfére je približne 0,0407%, jeho koncentrácia v horných vrstvách spôsobuje tzv. skleníkový efekt – zadržiavanie tepla v atmosfére čo cyklicky spôsobuje jeho väčšie uvoľňovanie a podobne. Dostávame sa teda k problému sliepky a vajca, ktorý okrem svojho periodického neriešenia prináša otázku, čo s tým vieme spraviť.

Po viacerých konfrontáciách a úvahách a nezabudnuteľnej prednáške pána Františka Simančíka vo vedeckej kaviarni v Košiciach, som na jednej strane pochopil istú komplexnú bezmocnosť v riešení tejto situácie a na druhej sa ozvalo ješitné umelecké a bezbrehé „Ja“. Takto posmelený, som sa rozhodol vytvoriť memento, malú pripomienku zhmotnenú priestore. 

ccsc, boris vaitovič

Tento workshop bol súčasťou podujatia Urban Exploration, ktoré sme zorganizovali v rámci nášho projektu Cultural and Creative Spaces and Cities. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a je spolufinancovaný z programu Európskej únie Kreatívna Európa.