Vďaka medzinárodným projektom vyvíjame, testujeme a overujeme nové metódy cielené na profesionalizáciu sektora kultúry a kreatívneho priemyslu. Aplikovaním týchto metód v praxi je možné učiť sa, ako zefektívňovať procesy, spoluprácu a podporovať kreativitu. Realizované projekty prinášajú aktivity, do ktorých sú zapojení nielen jedinci a subjekty pôsobiace v KKP, ale aj stakeholderi vrátane občanov mesta. Práve takáto participácia je kľúčová vo vzťahu k udržateľnému rozvoju Košíc.
Tvorí ho výskumný a analytický tím, ktorý pomocou dát mapuje verejný priestor a služby mesta s cieľom zvýšiť kvalitu života jeho občanov.
Vznikol v rámci projektu Košice 2.0 ako súčasť neziskovej organizácie Creative Industry Košice.
CXI svojou činnosťou podporuje rozhodovanie na základe dát, identifikuje výzvy a hľadá možnosti ako ich adresovať v spolupráci mesta, univerzít, podnikateľského a občianskeho sektora.
Na naplnení cieľov CXI pracujú výskumnícke tímy Verejný priestor, Dáta a Služby.
Inštitút zbiera, analyzuje a spracováva dáta o kvalite života obyvateľov mesta, verejnom priestore a službách, ktoré mesto poskytuje. Zaujíma sa o súčasný výskum aj dobrú prax miest vo svete a skúma nové metódy a spôsoby spracovania informácií o mestskom prostredí.
Inšitút spolupracuje s verejnými, vzdelávacími a vedecko-výskumnými inštitúciami, podnikateľským prostredím aj neziskovým a občianskym sektorom. Využíva participatívne metódy na aktívne angažovanie a zapojenie občanov do otázok rozvoja mesta.
CXI využíva kreatívne metódy kombinujúce nové technológie a umenie pre zber, interpretáciu a vizualizáciu dát.
Inštitút formuluje výzvy a zadania pre akceleračné, inovačné a vzdelávacie programy určené občanom, podnikateľom a kreatívcom.
Pozrite si výber vedeckých článkov, ktoré boli publikované v renomovaných časopisoch. Každý článok si môžete prečítať v plnom znení prostredníctvom priloženého odkazu.
Autori: Marcela Káčerová, Kristina Slota, Slavomír Ondoš
Zverejnené v časopise: Geografický časopis / Geographical Journal
Abstrakt: Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako demografické zmeny a pohyb obyvateľstva ovplyvňujú štruktúru našich miest a regiónov? Naša štúdia analyzuje vývoj na Slovensku, odhaľujúc, ako populačné presuny prehlbujú existujúce regionálne nerovnosti, najmä medzi dynamickým Západom a východnými oblasťami. Skúmanie migrácie nie je len o počte sťahujúcich sa ľudí, ale o komplexnej súhre ekonomických, infraštruktúrnych a demografických faktorov. Využili sme pokročilé ekonometrické modely na analýzu migračných dát na úrovni okresov (2002 – 2022), pričom sme sledovali premenné ako nezamestnanosť, HDP a ceny nehnuteľností. Zistenia potvrdzujú pretrvávajúcu západno-východnú polarizáciu. Západné regióny, vrátane Bratislavy, zaznamenávajú nárast obyvateľov vďaka ekonomickým príležitostiam a suburbanizácii. Naopak, východné Slovensko čelí odchádzajúcej migrácii, čo súvisí s ekonomickou stagnáciou a nedostatočnou infraštruktúrou. Tieto poznatky sú kľúčové pre formulovanie dobre informovaných politík, ktoré majú za cieľ vytvoriť vyváženejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť pre všetky regióny Slovenska. Chceme zabezpečiť, aby každá časť krajiny mala šancu prosperovať.
Autori: Vojtěch Przybyla, Slavomír Ondoš, Jaroslav Rusnák, Martin Plešivčák
Zverejnené v časopise: Acta Geographica Universitatis Comenianae
Abstrakt: Ako presne ekonomická situácia ovplyvňuje volebné výsledky? Náš výskum skúma prepojenie medzi ekonomickými podmienkami a správaním voličov, odhaľujúc, ako hospodársky pulz krajiny formuje politické preferencie. Slovenská politická scéna sa zmenila z dominancie jednej strany na omnoho fragmentovanejší systém. Za týmito posunmi stojí okrem iného aj ekonomika. Naša štúdia analyzovala dáta z predvolebných prieskumov z rokov 2012 až 2020. Mieru nezamestnanosti sme použili ako kľúčový indikátor ekonomického zdravia prostredia. Zistenia potvrdzujú systematické väzby medzi ekonomickým kontextom a dynamikou politických preferencií. S vývojom ekonomických podmienok sa menia aj politické sympatie voličov. Zistili sme, že jedna z mimoparlamentných strán zaznamenala najvyššiu dynamiku preferencií a to v rôznych ekonomických situáciách, čo naznačuje schopnosť využívať prevládajúce ekonomické nálady. Pochopenie vplyvu ekonomiky na volebné správanie je kľúčové pre politikov, tvorcov politík aj občanov, pomáha formovať smerovanie krajiny.
Autori: Slavomír Ondoš, Oto Hudec, Róbert Pollák, Michal Hladký
Zverejnené v časopise: Cities
Abstrakt: Náš výskum sa zameriava na často prehliadané stredne veľké mestá (100 – 500 tisíc obyvateľov), kde sme odhalili fascinujúcu „kvetinovú štruktúru”. Náš model ukazuje, ako mestá dômyselne vyvažujú centralitu s rozptýlenými lokálnymi službami, vytvárajúc funkčné obývateľné prostredie. Mestské plánovanie tradične vnímalo tieto mestá ako monocentrické. Naša štúdia však odhaľuje o niečo zložitejší vývoj. Kúzlo spočíva v súhre centra a hustoty obyvateľstva. Kým centrum zostáva dôležité, rastúca hustota v okrajových oblastiach podporuje vznik lokálnych zoskupení služieb, ktoré nazývame „okvetné lístky”. Košice slúžia ako príklad, kde regresné modely potvrdili, ako vzdialenosť od jadra a hustota obyvateľstva formujú takéto centrá. Kvetinová štruktúra umiestňuje stredne veľké mestá medzi polycentrické metropoly a menšie monocentrické sídla, čím ponúka nové pochopenie ich dynamiky. Tento model otvára nové stratégie pre koncept „15-minútového mesta” a zdôrazňuje potrebu strategického prepájania medzi „okvetnými lístkami”. Kvetinová štruktúra poskytuje cenný rámec pre vytváranie dostupnejších a udržateľnejších štvrtí.
Autori: Marcela Káčerová, Slavomír Ondoš, Dagmar Kusendová
Zverejnené v časopise: Folia Geographica
Abstrakt: Vzdelávanie je základom tvorby ľudského kapitálu, no regionálne rozdiely mu môžu vytvárať prekážky. Naša štúdia skúma priestorovú dynamiku stredoškolského vzdelávania na Slovensku, odhaľujúc, ako demografické zmeny a výber programov ovplyvňujú výsledky vzdelávania. Analyzovali sme panelové dáta z okresov Slovenska (2003 – 2023), potvrdzujúc silnú priestorovú autokoreláciu vzdelávacích výsledkov. Zistenia ukazujú, že dochádzka na stredné školy sa sústreďuje v okresoch veľkých miest. Prítomnosť mládeže a hustota obyvateľstva sú kľúčovými prediktormi. Okrem demografie zohráva úlohu aj špecializácia programov. Technické a medicínske programy pozitívne ovplyvňujú zápis, zatiaľ čo poľnohospodárske a umelecké programy majú opačný efekt. Negatívna korelácia medzi vysokoškolsky vzdelanými obyvateľmi a zápisom na stredné školy naznačuje emigráciu talentov. Štúdia poukazuje na zoskupenie výkonných vzdelávacích oblastí blízko centier, kým odľahlejšie regióny čelia stratám. Riešenie týchto rozdielov si vyžaduje investície do infraštruktúry, modernizáciu programov a demografické stabilizačné politiky pre spravodlivejšie stredoškolské vzdelávanie.
Autori: Slavomír Ondoš, Žofia Sinčáková, Oto Hudec
Zverejnené v časopise: Regional Statistics
Abstrakt: Slovensko v minulosti prešlo od centrálne plánovanej ekonomiky k trhovej, čo vyvolalo opätovný vznik regionálnych nerovností. Naša štúdia skúma dynamické procesy, ktoré formujú ekonomickú geografiu krajiny, a vzostup zaostávajúcich regiónov. V rokoch 1990 až 2020 sa rozpadla umelá územná organizácia tvorby pracovných miest, čo viedlo k márastu nerovnomernosti v ekonomickom prostredí. Naša analýza dát z vyše 30 rokov potvrdzuje výraznú priestorovú divergenciu medzi Bratislavou a zvyškom krajiny, ako aj medzi mestskými a vidieckejšími oblasťami. Bratislava poukazuje na dominanciu aglomeračných síl, má rastúcu ekonomickú komplexitu. Košice, hoci sú tiež významným centrom, čelia viac vnútroregionálnym rozdielom, ktoré sa dajú vysvetliť „spätným tokom” a „efektmi šírenia”. Zaujímavosťou je vzostup kreatívnej ekonomiky. Košice, tradične silne priemyselné mesto, strategickými investíciami do IT a vďaka projektu Európske hlavné mesto kultúry zdá sa podstatne pozmenili svoju sektorovú trajektóriu. Náš výskum zdôrazňuje prepojenie priestorovej a sektorovej dynamiky, čo je kľúčové pre cielené politiky a vyvážený regionálny rozvoj Slovenska.
Autori: Slavomír Ondoš, Žofia Sinčáková, Oto Hudec
Zverejnené v časopise: The Creative Class Revisited: New Analytical Advances
Abstrakt: Ako sa môže priemyselný región nanovo definovať? Naša štúdia skúma fascinujúcu transformáciu Slovenska z centrálne plánovanej ekonomiky na dynamický systém motivovaný kreativitou. Zistite, ako mestá ako Košice objavujú nové príležitosti a priťahujú kreatívnu triedu. Slovensko už vyše tri desaťročia prechádzanáročnou ekonomickou transformáciou. Bývalá umelá tvorba pracovných miest sa rozpadla, ustupujúc komplexnému, samoorganizujúcemu sa systému trhu. Náš výskum analyzuje, ako je ekonomická komplexita spojená s diverzifikáciou a šírením jedinečných znalostí. Analýza okresov potvrdila nárast aglomeračných síl a pretrvávajúce nevýhody pre periférne regióny, čo vedie k vytváraniu ekonomických centier skôr na západe Slovenska, vrátane Bratislavy. Košice sú v štúdii mikro-štúdiou: napriek priemyselnej minulosti sa vďaka investíciám do IT a projektu Európskeho hlavného mesta kultúry výrazne odklonili od ťažkého priemyslu smerom k podpore kreatívneho sektora. Tento trend, vrátane kultúry, umenia a výskumu a vývoja, prináša nové pohľady na mestskú adaptabilitu a nádejnú prosperitu. Náš analytický rámec poskytuje komplexný pohľad aj na budúce hospodárske trendy.
Autori: Oto Hudec, Marcela Káčerová, Slavomir Ondoš
Zverejnené v časopise: Demografie
Abstrakt: Predstava štedro míňajúcich dôchodcov je v bohatej časti sveta veľmi rozšírená, no ako obstojí po udalostiach ako pandémia Covid-19? Štúdia v časopise Demografie skúma výdavkové zvyklosti seniorov v Spojených štátoch, spochybňujúc stereotypy a zdôrazňujúc význam s nimi spojenej striebornej ekonomiky. Starnutie populácie vedie k rastu počtu domácností dôchodcov. Pochopenie ich spotrebiteľského správania je pre ekonomiku teda kľúčové. Pandémia ukázala praktický prístup seniorov k financiám a spochybnila predstavu o ich mladistvom životnom štýle. Výskum potvrdzuje, že seniori uprednostňujú základné potreby ako zdravotná starostlivosť a bývanie. Počas pandémie narástli výdavky na zdravie a voľnočasové aktivity sa presunuli do domácností, čo poukazuje na flexibilné riadenie zdrojov. Seniori vykazujú odlišné výdavky najmä na zdravie, osobnú starostlivosť či voľný čas. Tieto poznatky sú dôležité pre firmy a tvorcov politík. Je potrebné vyvinúť stratégie, ktoré zohľadňujú odlišné spotrebiteľské vzorce seniorov. Strieborná ekonomika, najmä v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti, predstavuje dynamický a rastúci trh s významnými investičnými príležitosťami.
V tejto sekcii nájdete publikácie a analýzy vytvorené v rámci realizovaných projektov. Obsah ponúka prehľad výskumných výstupov, odborných štúdií a dátových prehľadov, ktoré reflektujú kľúčové zistenia a odporúčania v oblasti mestského rozvoja a kultúrneho a kreatívneho sektora.
Majú Košice potenciál byť mestom peších vzdialeností? Zmapovali sme pešiu dostupnosť základných služieb v meste.
