RIS3 Policy Lab Workshop zameraný na košickú inovačnú stratégiu (RIS3) sa konal 16. apríla 2025. Bol vnímaný ako platforma pre diskusiu o budúcnosti Regionálnej inovačnej stratégie (RIS3) Košického kraja. Jeho cieľom bolo iniciovať proces aktualizácie regionálneho inovačného ekosystému a jeho cielené prepojenie s vedeckou, podnikateľskou a politickou sférou. Stretnutie bolo súčasťou programu Label4Future, financovaného Európskou úniou.
Na workshope sa stretli odborníci z oblasti priemyslu, vedy a výskumu, zástupcovia verejného sektora, finančných inštitúcií a odborníci z kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Medzi účastníkmi z inštitúcií a firiem boli Košický samosprávny kraj (KSK), Inovačné centrum Košického kraja (ICKK), Magistrát mesta Košice, Business Košice, VAIA, ARR, Technická univerzita Košice (TUKE), Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ), AmCham, IT Valley Košice, SAV, SOPK, U. S. Steel Košice, T-Systems, Slovak Business Agency, Global Logic Slovakia s.r.o, IBM a mnohí iní.
Cieľom workshopu bolo analyzovať súčasný stav implementácie RIS3 v Košickom kraji a posúdiť potrebu aktualizácie stratégie, aby zodpovedala novým výzvam a príležitostiam. Kľúčovým cieľom bolo prediskutovať efektívnosť a funkčnosť inovačného ekosystému, jeho schopnosť podporovať transfer technológií a prepojenie akademického a podnikateľského sektora. Dôraz sa kládol na identifikáciu opatrení na podporu týchto procesov prostredníctvom vhodných politických nástrojov a mechanizmov. Medzi špecifické ciele patrilo priniesť konkrétne, praktické a dôležité výstupy, ako napríklad metodiku a praktické príklady efektívneho monitorovania a hodnotenia politík v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, návrhy stratégií na zníženie administratívnej záťaže pri financovaní inovačných projektov, vytvorenie transparentných a udržateľných systémov financovania a konkrétne odporúčania na posilnenie medziregionálnej spolupráce v oblasti investícií do inovácií.
Cieľom seminára bolo tiež venovať sa témam, ako je zlepšenie mechanizmov podpory projektov výskumu a vývoja, identifikácia a odstránenie hlavných prekážok implementácie RIS3, účinnejšie zapojenie malých a stredných podnikov (MSP) do inovačných ekosystémov, posilnenie spolupráce medzi univerzitami a podnikateľským sektorom, optimalizácia verejných investícií do inovačných technológií a vytvorenie mechanizmov na dlhodobé udržanie a rozvoj regionálnych inovačných kapacít.
Metodika diagnostickej analýzy inovačného ekosystému v Košickom kraji v súvislosti s RIS3 a regionálnymi transformačnými výzvami vychádzala z výsledkov tohto prvého diagnostického politického laboratória. Diagnostika regionálneho inovačného ekosystému sa uskutočnila kombináciou participatívnych metód, dotazníkového prieskumu a sieťovej analýzy odvodenej z prieskumu. Cieľom tohto metodického prístupu bolo vyvážiť kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu, participatívne fórum a následnú sieťovú analýzu vnímaných vzťahov. Cieľom nebolo len zhrnúť existujúce problémy, ale odhaliť komplexné vzťahy medzi oblasťami, ako sú vzdelávanie, infraštruktúra, inštitúcie, podnikanie a inovácie, a pochopiť ich fungovanie v rámci celku.
Diskusia prebiehala v niekoľkých tematických blokoch
Ľudia a zručnosti
V bloku Ľudia a zručnosti diskusie ukázali, že na udržanie mladých talentov majú významný vplyv ich rodinné väzby a miestna identita, pričom podmienky odborného rastu majú menší vplyv. Je potrebná systematická podpora prostredníctvom kvalitného vzdelávania, dostupných pracovných príležitostí a pozitívnej prezentácie navonok. Kritickými problémami boli identifikované vysoký priemerný vek učiteľov STEM a obsah vzdelávania, ktorý nie je prispôsobený súčasným požiadavkám praxe. Súkromné spoločnosti často kompenzujú nedostatky systému. Bude potrebné rozlišovať medzi stredoškolským a vysokoškolským vzdelávaním, keďže univerzity si vyžadujú špecifické intervencie vzhľadom na ich zapojenie do výskumu, zdroje financovania a kompetencie. Celoživotnému vzdelávaniu chýba systematická podpora. Zdôraznila sa potreba otvoreného a konštruktívneho dialógu o regióne so zameraním na príležitosti a nie na jeho prezentáciu ako okrajovej oblasti.
Výsledky hlasovania na mieste ukázali vysoký súhlas účastníkov workshopu (84,5 %) s tým, že zmeny vo vzdelávaní iniciujú predovšetkým jednotlivci a školy. Vysoký súhlas (83,6 %) bol zaznamenaný aj v prípade potreby konštruktívneho dialógu. Kritické názory boli vyjadrené na systematickú podporu celoživotného vzdelávania (23,2 %) a pripravenosť učiteľov STEM (25,9 %). Nízky súhlas (31,0 %) bol zistený v prípade mladých ľudí, ktorí majú silnú motiváciu budovať kariéru na miestnej úrovni, čo kontrastuje s vyššou hodnotou (61,2 %) v prípade zotrvania kvôli rodinným väzbám.
Inštitúcie a verejná správa
Blok Inštitúcie a verejná správa poukázal na rozdiel medzi formálnou existenciou strategických dokumentov a ich skutočnou implementáciou. Dokumenty často slúžia skôr ako prehľad problémov než ako nástroj na zmenu. Za hlavné nedostatky sa považovala nedostatočná koordinácia medzi aktérmi na rôznych úrovniach a absencia silného vedenia. Roztrieštenosť vedie k neefektívnemu využívaniu zdrojov a zníženej dôvere. Strategické dokumenty sa často vytvárajú pre programy EÚ, ale chýba im miestna relevantnosť a strategické zameranie na jednotnú transformáciu. Centralizované rozhodovanie a financovanie obmedzuje regionálnu autonómiu a flexibilitu. Potenciál sociálnych inovácií a iniciatív zdola nahor bol uznaný, ale vyžaduje si širšiu spoločenskú dohodu a dôveru.
Výsledky hlasovania účastníkov na konci tohto debatného bloku ukázali vysoký súhlas (75,9 %) s tým, že strategické dokumenty existujú, ale ich implementácia si vyžaduje zlepšenie. Vysoký súhlas (84,8 %) bol zaznamenaný aj v súvislosti s úlohou občianskej spoločnosti pri tvorbe politiky. Naopak, nízky súhlas bol zistený v prípade skutočnej koordinácie medzi národnou a regionálnou úrovňou (25,0 %) a systematickej spolupráce medzi univerzitami, miestnou samosprávou a podnikmi (30,4 %). Aktéri inovačného ekosystému, ktorí majú často odlišné ciele, získali vysoký súhlas (72,3 %).
Podnikanie a infraštruktúra
V bloku Podnikanie a infraštruktúra kvalita infraštruktúry ovplyvňuje regionálnu atraktívnosť a rozvoj miestneho podnikania a bola považovaná za nedostatočnú, najmä mimo metropolitného centra. Diskusia poukázala na výraznú segregáciu v kvalite života, pričom okrajové oblasti sa stretávajú s obmedzenými službami, zlou dopravou a nedostatočnou podporou miestnych firiem. Železničná doprava bola zdôraznená ako významná prekážka v dôsledku nízkej regionálnej mobility. Centralizácia obmedzuje autonómiu regionálneho rozhodovania. Bola navrhnutá myšlienka jednotného strategického dokumentu pre mesto Košice a región, ktorý by zosúladil zámery aktérov.
Údaje z hlasovania ukázali veľmi nízky súhlas (24,0 %) s tým, že dopravná infraštruktúra podporuje mobilitu a atraktívnosť pre investorov. Dynamika podnikania získala tiež nízke skóre (24,0 %). Ešte nižší súhlas (14,4 %) bol zaznamenaný v prípade rovnakej dostupnosti služieb a podporných inštitúcií pre podnikateľov v okrajových oblastiach. Vysokú podporu (82,7 %) získala myšlienka, že kvalitná infraštruktúra je faktorom rozvoja podnikateľského prostredia. Pozitívne bola hodnotená aj potreba jednotnej inovačnej stratégie pre región a mesto (65,4 %). Nízky súhlas (31,7 %) bol zistený s tým, že rozvoj digitálnej infraštruktúry je strategickou prioritou. Správa dospela k záveru, že existuje rozpor medzi vnímanou hodnotou infraštruktúry a jej skutočným stavom.
Inovačný potenciál a digitálna transformácia
V bloku Inovačný potenciál a digitálna transformácia sa diskutovalo o prítomnosti aktérov a záujme o umelú inteligenciu, ale o obmedzeniach pri využívaní príležitostí. Medzi výzvy patrí integrácia ukrajinských študentov a vysoká miera predčasného ukončenia štúdia a neschopnosť univerzít ponúknuť atraktívne stabilné podmienky pre akademických pracovníkov a odborníkov z praxe (prekarizácia, akademický inbreeding). Malé a stredné podniky sa cítia izolované a nedôverujú verejným inštitúciám, čelia slabej komunikácii a nedostatočnej podpore. Veľké projekty, ako je superpočítač, boli vnímané pozitívne, ale s výhradami k efektívnemu využitiu kapacity. Bola navrhnutá myšlienka experimentálnych pieskovísk na testovanie riešení AI v reálnych regionálnych podmienkach.
Výsledky hlasovania účastníkov workshopu ukázali vysokú zhodu (77,1 %) o potenciáli ukrajinských študentov a (74,0 %) o prínose superpočítača v závislosti od kapacity. Nižšie výsledky boli zaznamenané v prípade vedomostných väzieb medzi podnikmi, akademickou obcou a verejnou správou (27,1 %), úspešnosti komercializácie výskumu (25,0 %) a prilákania zahraničných expertov (22,9 %). Komunikácia medzi MSP a relevantnými aktérmi bola hodnotená ako nedostatočná (47,9 %), ale považovaná za potenciálny bod intervencie. Správa konštatovala, že inovačný potenciál regiónu zostáva latentný bez podpornej infraštruktúry, kvalitných komunikačných kanálov a kvalifikovaných odborníkov.
Cieľom analýzy sémantických väzieb bolo horizontálne integrovať zistenia a odhaliť prirodzené vzťahy medzi výrokmi. Identifikovaných bolo päť tematických skupín: viditeľnosť a identita, väzby a spolupráca, podnikateľské prostredie a infraštruktúra, vzdelávanie a zručnosti a inovácie a digitalizácia. Analýza ukázala, že výroky o pozitívnej vízii regiónu boli vysoko korelované s témami vzdelávania a podnikania, čo poukazuje na široké účinky pozitívnej komunikácie. Položky týkajúce sa kvality infraštruktúry a inštitucionálnej koordinácie vykazovali vysokú centrálnosť a spájali viaceré témy. Analýza naznačila, že výzvy pre Košický kraj nepredstavujú izolované problémy, ale ich vzájomnú prepojenosť a nedostatok integrovaných prístupov.
Diskusia poukázala na pretrvávajúcu roztrieštenosť regionálnych aktérov, nedostatočnú koordináciu a nedefinované kompetencie, čo je v kontraste s teóriami regionálnych inovačných ekosystémov, ktoré zdôrazňujú vzájomné prepojenia a spoločnú víziu. Aktéri sú síce ochotní zúčastňovať sa, ale existujú obmedzenia vyplývajúce z centralizácie, nedostatku dôvery a nejasných úloh, čo bráni efektívnemu fungovaniu procesov objavovania podnikateľských aktivít, ktoré si vyžadujú dlhodobú inštitucionálnu infraštruktúru orientovanú na ľudí. Diskutovalo sa aj o paradoxe medzi želaným pozitívnym príbehom a skutočným stavom infraštruktúry a vzdelávania, čo naznačuje riziko poškodenia reputácie, ak nie je podporené skutočným úsilím o zlepšenie regionálneho prostredia.
Záverečné zistenia
V závere sa zhrnulo, že hoci existujú aktéri s ambíciami, región čelí značnej roztrieštenosti, nedostatočným medzisektorovým väzbám a slabej koordinácii. Analýza naznačila, že témy ako pozitívna komunikácia o regióne, koordinovaná inštitucionálna spolupráca, kvalitné vzdelávanie prispôsobené potrebám trhu a rozvinutá infraštruktúra by mohli slúžiť ako prirodzené body pre formovanie novej, integrovanej inovačnej logiky. Na to, aby sa proces objavovania podnikateľského prostredia posunul nad rámec formálneho postupu, sú potrebné stabilné platformy a účinné mechanizmy na výmenu poznatkov, koordináciu a spolurozhodovanie. Región aktívne hľadá optimálny model a vyžaduje prostredie podporujúce otvorenú výmenu, inovatívnu spoluprácu a učenie sa od iných. Zistenia slúžia ako základ pre identifikáciu intervenčných stratégií, ktoré sú miestne relevantné a potenciálne poučné pre iné regióny.
V správe sa tiež formulovali štyri otázky pre druhý workshop, ktorý je naplánovaný na druhu polovicu júna 2025:
1. Zabezpečenie koordinácie a rozdelenie kompetencií v inštitúciách.
2. Prepojenie symbolického kapitálu s transformáciou životného prostredia.
3. Rozvoj participatívnych kapacít.
4. Riešenie periférnosti v inovačných politikách.
Foto: Mária Bodnárová