Technológie pre udržateľnú budúcnosť a ich adopcia v podnikaní

Interview

Podľa slov inovátora Jána Urigu, dnešný svet donútil aj tých, ktorí neveria v silu technológií, že ich musia začať používať. V nasledujúcom rozhovore sa dozviete, ktoré technológie sú kľúčové pre udržateľnú budúcnosť a zavádzanie cirkulárnej ekonomiky do praxe. Dá sa spojiť kreativita s technológiami?


Ján Uriga sa na Ústave experimentálnej psychológie SAV zaoberal výskumom a aplikáciou sociálnej inteligencie a rozhodovacích procesov lídrov. Vyše 10 rokov sa venuje konzultačným projektom v oblasti strategického riadenia zmien, inováciám, leadershipu a rozvoju firemnej kultúry. Popritom externe vyučuje na Univerzite KomenskéhoViedenskej technickej univerzite. V PwC bol zodpovedný za vedenie a rozvoj kompetenčného centra v oblasti firemných transformácií na Slovensku a v Českej republike. Skúsenosti naberal aj počas práce na projektoch v Silicon Valley v Kalifornii. Rozprávali sme sa s ním o využití technológií v praxi.

Ako to je dnes s využitím technológií?

Technológie sú akýmsi šlabikárom inovácií v dnešných firmách. Tento svet donútil aj tých, ktorí neveria v rolu technológií, že ich musia začať používať. S adopciou je to podobné, ako s čímkoľvek, čo je nové. Je tam určitá miera obavy, určitá miera rezistencie, stojí to veľa peňazí a mnohí si predstavujú, že technológie sú licencie a ešte mnoho ďalších vecí.

Prevláda určitá miera neistoty. Tým, že táto pandemická doba je veľmi dynamická, tak aj rozhodovanie o adopcii na technológiu je dynamickejšie. Zažívame boom adopcie na nové technológié a ja som tomu veľmi rád lebo to pomáha riešiť problémy, ktoré vo firmách existovali desiatky rokov. Minulý týždeň som sa rozprával s jednou veľkou českou bankou, ktorej zamestnanci jednohlasne vypovedali veci, na ktoré sa 5 rokov sťažovali, snívali a pomaly štrajkovali, že im nefungujú. Celé to bolo vyriešené počas jedného víkendu vďaka implementácii technológie, ktorá v konečnom dôsledku nestála ani toľko peňazí, ani toľko úsilia, ako si všetci mysleli.

Čo môže byť tá technológia? Veľa firiem a ľudí si prestaví, že to bude niečo, do čoho budú musieť investovať veľa peňazí, no pritom to môže byť len drobná inovácia alebo malá zmena, ktorá môže mať obrovský pozitívny dopad.

Technologické inovácie majú možnosť zasiahnuť 3 levely dopadu. Ten prvý je inkrementálny a to je, že vymyslíte si nejakú aplikáciu, ktorá pomôže vašim zamestnancom, ktorí napríklad roznášajú jedlo po meste, byť efektívnejší. Tá malá aplikácia vám vie v reálnom čase riešiť minúty, keď niekde dorazíš, alebo minúty, keď sa zdržíš niekde v zápche a vedia krásne preorientovať celý ten flow toho vozového parku. Predstavte si, že takých áut vám behá po Prahe 500 (po Bratislvae 200), a odrazu to vieš celé koordinovať. Čiže to je malý dopad.

Potom je, tzv. prelomová inovácia, kedy prinesiete do svojho sveta technológie, ktoré sú náročnejšie na implementáciu a na zapojenie do bežných procesov. 

Ktoré technológie budú kľúčové pre budúcnosť?

Poradenská spoločnosť PwC urobila zoznam 143-tich prelomových technológií, ktoré menia svet a urobila jednu úžasnú vec. Rôznymi faktorovými a simulačnými analýzami, pokusmi a experimentami zistili, ktoré z týchto technológií majú na biznis najväčší dopad z pohľadu efektivity. Vybrali osem základných technológií, vďaka ktorým môžu firmy dosiahnuť najväčší dopad.

Sú nimi 3D printing, virtuálna realita, robotika, Internet of Things (IoT), umelá inteligencia (AI), rozšírená realita (AR), blockchain a drony. Ak budú dnešné firmy rozumne uvažovať nad zapojením týchto, tzv. osem základných technológií, môžu akcelerovať svoj vlastný biznis.

Autor: Xiaole Tao

Ktoré technológie sa javia ako najživotaschopnejšie? Je to tých osem alebo by ste tento výber ešte zúžili?

Je to týchto osem ale ak hovoríme o konvergencii, tak to nie je iba individuálne nasadenie technológie, ale kombinované nasadenie týchto technológií. Pekným príkladom je kombinácia AI, IoT a blockchainu, ktorú môžeme použiť v, tzv. koncepte automated trust – dôvera, že produkt, ktorý si kupuješ prešiel trasovaním, ktoré je dokázateľné a trekovateľné.

Viete napríklad, kde káva ktorú kupujete vyrástla, kto sa o ňu staral, v akých podmienkach bola balená, ako k nám doletela, koľko bolo stupňov na lodi pri prevoze až do momentu, kým vám ju pripravili v kaviarni? Práve vďaka technológii vieme odsledovať celý životný cyklus tovaru až do bodu, kým sa k nám dostane. Technológia nám vie povedať, koľko by to mohlo stáť, akej kvality je tovar a či náhodu nejde o „špinavý“ biznis. 

Rozprávali sme sa aj o ekologických inováciách a cirkulárnej ekonomike. Ktoré technológie vnímate ako kľúčové v prechode na cirkulárnu ekonomiku? 

Myslím si, že je to blockchain, IoT a 3D printing. LEGO napríklad implementovalo 3D printing do ich firmy. Najprv sa im nedarilo a nevedeli nájsť spôsob, akým presvedčiť ľudí. Keď chceš vo firmách niečo implementovať, tak to väčšinou zavesíš na chrbát tým najtalentovanejším alebo najlepším zamestnancom. Na tých ale vešiame už kopec iných vecí. Vyhliadli si preto takých zamestnancov, o ktorých nikto nehovorí a nikdy sa na nič neprihlásili. Do svojho experience centra v Kladne v Čechách priniesli 3D tlačiarne a týmto zamestnancom poskytli jednoduché tutoriály – nie tréning a knižku, ale pozerali si videá a skúšali si to. Otvorili im centrum na víkend, takže mohli prísť a vyrábať si súčiastky, ktoré im doma chýbali. Počas niekoľkých týždňov zistili, ako sa pracuje s 3D tlačiarňou a uvedomili si, že keď im chýba aj nejaká súčiastka v práci, tak nemusia čakať na súhlas šéfa ale môžu hneď využiť 3D tlačiareň. Adopcia na rýchlu technológiu bola v tomto prípade veľmi efektívna. 

Najviac nových myšlienok prichádza do firiem po dovolenkovom období. Ľudia vycestujú, spoznajú nové kultúry, premýšľanie a zistia, že veci sa dajú robiť aj inak. Sú to veci, ktoré by nás inak nenapadli ale tým, že vidíme, že ich robí niekto iný, tak ich zdieľame aj po návrate domov. Nikto však vo firmách nechce niesť zodpovedosť za reálne využitie týchto nápadov.

Môj známy mi pred časom povedal, že zamestnali veľmi zaujímavého človeka, ktorý im za dva týždne po príchode do firlmy, vyriešil veľmi komplikovanú vec. Jednoducho mu pri procese príjmania do zamestnania zabudli povedať, že sa to nedá. Takže hravosť, hravosť, hravosť. Je veľmi dôležité, aby prostredie, v ktorom sa ľudia nachádzajú, stimulovalo kreativitu. Ak ťa dám na kapitánsky mostík, máš úplne iný pocit ako v podpalubí.

Autor: Billetto Editorial

Technológie a kreativita. Dajú sa tieto zdanlivo odlišné svety skombinovať pre udržateľnú budúcnosť?

Kreativita je vlastne snívanie o budúcnosti, ktorá neexistuje a technológia je zhmotnenie tej budúcnosti dnes. Žiadna z tých technológií, ktoré dnes používame, by neexistovala bez snílkovania ľudí, možno v tej povestnej garáži niekde v Silicon Valley ale kľudne sa to mohlo stať aj v Stropkove. Tým, že tá budúcnosť je v sne, tak to je ten začiatok. Takže manželstvo medzi technológiou a kreativitou je nezvratné. O tom, či je to z lásky alebo z rozumu, o tom rozhodne každá firma. Buď tú technológiu nanúti kreatívnym ľuďom alebo sa spýtajú kreatívnych ľudí, akým najlepším spôsobom si môžeme túto technológiu skrotiť.

Dá sa toto všetko, čo sme povedali zhrnúť do pár krátkych viet?

Keď chceš ísť rýchlo, choď sám. Keď chceš ísť ďaleko, musíš ísť vždy s niekým. Technológia je partner na to, aby si mohol ísť ďaleko. Zachovajme si rešpekt ku technológii, pretože ona sa má stať naším partnerom, naším sluhom, ale nie naším pánom. Preto by sme ten výber technológie, ktorú si vyberieme na implementáciu, nemali podceniť. Koľko ľudí sa vrhne do manželstva tak, že niekoho stretne a druhý deň sa ožení. Poznám minimum takýchto prípadov, ak vôbec. Takže to isté aj s technológiou. Dajme tomu trošičku času a ono to zafunguje.

Séria šiestich podcastov Creativity4Circularity je súčasťou projektu COCO4CCI, ktorý prepája pokrokové spoločnosti s kultúrnym a kreatívnym priemyslom za účelom nadviazania menej tradičných foriem spoluprác. Pripravila ich Slovak Business Agency. Ak si chceš tento článok vypočuť vo forme podcastu, nájdeš ho na nasledujúcej platforme:


Projekt je financovaný z grantovej schémy Interreg CENTRAL EUROPE.