Sýrska migrácia, vojna a populizmus inšpirujú k umeleckým dielam. Bulharský umelec Petko Dourmana v Košiciach

Úprimné zdieľanie životných absurdít je mostom medzi domácim obyvateľstvom a cudzincami. Otvorený rozhovor o nástrahách, obavách a úzkosti z budúcnosti prináša nádej, že každodenný život v Európe sa dá (a bude sa dať) žiť v mieri. Humor uľahčuje medzikultúrny dialóg aj na témy, ako je migrácia, xenofóbia či populizmus. Z medzinárodného projektu Borderline Offensive: Laughing in the Face of Fear vzniklo niekoľko diel. Prvé z nich – Traja migranti v člne (o pašerákovi nehovoriac) – bolo súčasťou festivalu Art & Tech Days. Jeho autorom je bulharský umelec Petko Dourmana. Manažérka programu Zuzana Tóthová v článku prezradí aj to, ako projekt prebiehal v Košiciach a čo prekvapivé z neho vzišlo.

Verí len v projekty založené na skutočnosti

Petko sa začal problematikou migrácie zaoberať už počas prvej krízy v roku 2013, ktorá vypukla v jeho krajine a trvala dva roky. Do Bulharska začali prúdiť státisíce ľudí zo Sýrie a umelec na to spomína ako na úplnú katastrofu: „Vláda si uvedomila, že neexistuje žiadna infraštruktúra pre prijatie takého množstva ľudí. Bola zima a prišlo sem hlavne veľa matiek s deťmi, celé rodiny.“ Ešte za čias komunizmu sa do Bulharska prisťahovala sýrska komunita, v ktorej si Petko našiel veľa priateľov. To je podľa neho hlavný dôvod, prečo v miestnej organizácii Orient Bulgaria Foundation začal týmto ľuďom pomáhať.

Napriek tomu, že vyštudoval viacero odborov, venuje sa najmä svojej umeleckej činnosti. Osobne sa orientuje na projekty, ktoré sú založené na skutočných udalostiach – v nich vidí pravý zmysel. „Umenie často preferuje tú jednoduchšiu cestu. Obvykle hovorí niečo, čo je celkom jasné. Ja nie som taký umelec. Svojmu publiku chcem dať komplexný obraz a hlavne skúsenosť.“ V projekte Borderline Offensive je kľúčovou zložkou humor, ktorý je považovaný za dôležitý estetický prístup. Na otázku, ako je možné k tak zložitej spoločenskej téme pristupovať s humorom, Petko odpovedá, že utečencom často nezostáva nič iné, len žartovať a vtipkovať. To je jediný spôsob, akým sa môžu udržať pri živote. „Keď ste uprostred mora v nafukovacom člne, nie je žiaden čas na to, aby ste niekoho vinili alebo sa hnevali, pretože vtedy ste bezradní. Tam sa už vôbec nič nedá vyriešiť. Tá situácia je taká absurdná, že jediné, čo môžete robiť, je smiať sa,“ dodáva umelec.

Migrácia sa stala záporným termínom, ale v skutočnosti ním nie je

Petko so svojim dielom precestoval veľa krajín a skúsenosti má s rôznymi postojmi. Za spoločné považuje to, že názory ľudí najviac ovplyvnili médiá a politici. „Sledovali sme nárast populizmu a populistických strán, ktoré po týchto krízach získali obrovskú moc. Využili situáciu, rozdelili ľudí a získali benefity. Projekt Borderline Offensive je však oveľa dôležitejší pre nás ako pre migrantov. My sme tí, ktorí rozhodujú o limitoch a o tom, čo ešte v poriadku je a čo nie.“ Dodáva, že by sme nemali meniť príliš, a to ani v tom prípade, ak chceme chrániť niečo vlastné a myslíme si, že je to správne. Podľa Petka je Brexit skvelým príkladom toho, čo sa stane, ak je reakcia prehnaná. Na konci dňa zistíme, že najviac sme ublížili sami sebe.

Dielo tohto umelca – Traja migranti v člne (o pašerákovi nehovoriac) – bolo okrem Slovenska prezentované aj vo Švédsku, Srbsku aj v Bulharsku. V rámci Európy ho čaká ešte celkom dlhé turné. Zatiaľ bolo uvedené v krajinách, kde sú postoje ľudí rozdielne. Jediná vec, ktorú majú spoločnú je to, že v každej z krajín sú viacerí obyvatelia skôr proti ako pre. „Migrácia sa stala záporným termínom, ale v skutočnosti nie je. Je súčasťou tohto sveta odkedy existuje,“ hovorí Petko.

O migrácii sa nerozprávame úprimne

V Petkovej inštalácii sa ľudia na chvíľu stanú migrantmi. Obklopení tmou sledujú cez zariadenie s nočným videním príbeh utečencov v nafukovacom člne. Na konci si doňho môžu sami sadnúť a vyskúšať si to na vlastnej koži. „Nerozumiem, prečo sa o tom ľudia nerozprávajú úprimne. Taliani napríklad neboli proti, ale vo voľbách aj tak hlasovali za stranu, ktorá sľubovala, že migrantov zastaví. Ľudia zo Sýrie majú rovnaké jedlo, tradície a často aj náboženstvo ako Bulhari. No tí stále nerozumejú, že vďaka tomu, to nie sú „oni“, ale takmer „my“.“ Tento stav pripisuje hlavne politike, dezinformáciám a celkovému spôsobu prezentovania skutočnosti v médiách.

Sám hovorí, že mnohí v jeho člne plačú. Používa tam špeciálny zvukový systém. V úplnej tme tak ľudia cez slúchadlá počúvajú to, čo migranti prežívajú na lodi. Petka zaujímajú pocity jednotlivcov, preto na konci púšťa diváka do lode a otvára rozhovor. „Zistil som, že ľudia sa radi delia o svoje príbehy. Stačí, aby začal jeden a ostatní sa chcú pripojiť. Tma je veľmi dôležitou súčasťou mojej inštalácie, pretože ľudí nenútim ukazovať svoju tvár, chcem počuť ich úprimné názory.“ Podľa neho je najväčším problémom migračnej krízy nedostatok komunikácie medzi obyčajnými ľuďmi. „Faktom je, že na Slovensku nemáte takmer žiadnych migrantov, ale hrozne sa ich bojíte a ste proti nim. To je dôsledok propagandy a populizmu. Jediný spôsob, ako to zastaviť, je začať sa otvorene rozprávať medzi sebou. Politici, médiá a dokonca ani kňazi nemajú právo hovoriť vám, čo máte cítiť a ako sa máte správať,“ dodáva Petko.

Oveľa väčším problémom sú klimatické zmeny

Na konci rozhovoru umelec hovorí o tom, že nájsť riešenie je dôležité, no oveľa dôležitejšie je riešiť problém ekológie, pretože na to nepotrebujeme nič špeciálne. Migračná kríza pramení v krajinách, kde sú vojny ako napríklad na Ukrajine alebo v Sýrii. Všetky sa začali z nejakého dôvodu, no k spusteniu občianskej vojny v Sýrii značne prispelo globálne otepľovanie. „My s vojnou nedokážeme urobiť takmer nič. Musíme zmeniť politikov a tí musia zmeniť situáciu. Problémom je, že všetci sa sústredia na čas trvania ich mandátu, preto sa nepúšťajú do riešenia náročných globálnych problémov. Tie si vyžadujú budovať a opätovne získavať dôveru voličov.“

Petko predpovedá svetu temnú budúcnosť. Hovorí, že ľudia prežijú, pretože na svete je len málo tvorov, ktorí by boli prispôsobivejší ako my. Na druhej strane dodáva, že pôjde o katastrofu. Kvôli klimatickým zmenám bude pribúdať čoraz viac vojen, veľmi podobne ako to bolo v Sýrii. „Viem, že ľudia čakajú pekné príbehy a nehovorím to ani preto, že by som bol pesimista. Riešenie klimatických zmien nie je o lietaní alebo o jedení mäsa. Je o komplexnej zmene konzumného spôsobu života celej spoločnosti. Každý priemysel má dostatočnú silu prispieť k zásadnej zmene. Ak sa 100 najznámejších módnych dizajnérov rozhodne za farbu roka vybrať napríklad bielu, predídu tak obrovskej ekologickej katastrofe niekde v Číne. Zafarbiť látku na bielo si totiž vyžaduje oveľa menej vody, než zafarbiť ju na čierno.“ Na jednoduchom príklade uvádza, že módni dizajnéri si môžu vyberať oveľa ekologickejšie farby, čo znamená, že značne menší počet ľudí dokáže zabezpečiť zásadnú zmenu. Za dôležité považuje aj využívanie moderných technológií, ktoré dokážu tieto problémy riešiť rýchlejšie a oveľa efektívnejšie. „Nesmieme sa vrátiť do stredoveku. Nesmieme odmietať technológie.“

Ako prebiehal Borderline Offensive v Košiciach

V každej zapojenej krajine (Švédsko, Holandsko, Bulharsko, Chorvátsko, Srbsko) a rovnako aj na Slovensku prebehla 10-dňová rezidencia troch zahraničných a jedneho lokálneho umelca. Cieľom bolo urobiť prieskum situácie a v rámci možností pracovať so skupinami migrantov v ich komunitách. „V Košiciach bolo problémom to, že tu máme skutočne malú a takmer neviditeľnú komunitu migrantov. Kvôli tomu, že žijú v krajine, kde ich politika tlačí na okraj spoločnosti, sa občas môžu cítiť ako objekt výskumu. Preto malo oveľa väčší zmysel rozprávať sa o spoločenskej aj politickej situácii v rámci V4, o to viac, že to v čase rezidencie bolo veľmi aktuálnou témou. Celá V4 sa voči migračnej kríze postavila veľmi odmietavo,“ hovorí projektová manažérka Zuzana Tóthová.

Niekoľko debát prebehlo v rámci Open Studios Night v Šopa Gallery, ale aj v košickej Tabačke. Cieľom bolo zistiť, čo pre ľudí predstavuje migrácia alebo integrácia v slovenskej spoločnosti. Umelci sa preto museli stretnúť s bežnými ľuďmi. „Najkritickejší bol umelec Prota zo Srbska. Povedal, že Slováci sa mu zdajú ako veľmi uzavretá krajina v rámci tejto témy. Ale jeho názor v podstate zdieľali všetci umelci,“ dodáva Zuzana.

Putovné divadlo v slovenských školách  

Najzaujímavejšie je, ak v rámci projektu vznikne nový a úplne nečakaný projekt. Počas Borderline Offensive nadviazali spoluprácu holandský scenárista Sitze Schalk a Peter Kočiš, člen nezávislého Divadla na peróne. V týchto dňoch pracujú na interaktívnej divadelnej hre o populizme, politickej prezentácii a médiách. „Bude to predstavenie s princípmi kartovej hry, ktoré budú riadiť herci. Bude sa to dať hrať v divadle aj na školách. Je to zásadná téma a vzniká to aj preto, lebo všetci umelci sa zhodli na tom, že téma migrácie je v rámci populistických tendencií na Slovensku aj v rámci celej V4 využívaná najčastejšie.“

V rámci projektu Borderline Offensive prídu do Košíc ešte 2 umelecké diela, ktoré z neho vznikli. Jedno poputuje k deťom do komunitného centra na Luníku IX. Druhé – Museum of Real History – si budeš môcť pozrieť v Šopa Gallery9. decembra o 18:00.

Foto: Borderline Offensive, KAIR,