Stretnú sa Slovák, Maďar, Žid a Róm…To je nová kolekcia od Ľudky Žoldákovej

Čo sa stane, ak sa stretnú? Vôbec nič, pretože to nie je vtip, len každodenná košická realita. Módna dizajnérka Ľudka Žoldáková vo svojej najnovšej kolekcii z programu Home residency sofistikovane prepája majoritu s minoritou.


91 jazykov, 187 krajín a 45 náboženstiev

Bristol bol v roku 2016 vyhlásený za najprívetivejšie mesto Veľkej Británie. Podľa Bristol 24/7 sú jeho najláskavejšími obyvateľmi ľudia vo veku od 18 do 24 rokov, pretože práve oni trávia najviac času pomocou druhým. Toto kozmopolitné mesto je zároveň príkladom inovatívneho spolunažívania mixu národností. Ľudka v ňom strávila 3 roky a sama popisuje prínosy tamojšieho multikulturalizmu: „Je to mesto známe napríklad hudbou. Vzniklo tam veľa nových hudobných štýlov (trip hop, drum’n bass…), k čomu prispeli napríklad obyvatelia pôvodom zo západnej Afriky či Karibiku. V minulosti tam fungoval otrokársky biznis, preto tam má značné zastúpenie aj černošská kultúra a mnohé ďalšie.

Všetko sa to spolu snúbi a vďaka tomu vznikajú skvelé nové veci.“ Bristol je známy aj najväčším street artovým festivalom v Európe – Upfest. „Pochádza odtiaľ aj Banksy. Celé mesto zdobia hodnotné murály, ktoré ladia s tradičnou kultúrou. Na jednej strane sú tu ľudia s predzáhradkami a farebnými dverami a hneď za rohom nájdeme moderný protirasistický murál. To je to, čo na prvý pohľad nejde dohromady, no v skutočnosti jedno od druhého nemožno oddeliť,“ vysvetľuje Ľudka.

Hľadanie domova v cudzine

Čím viac času trávite v cudzej krajine, tým viac hľadáte niečo, čo by vám pripomenulo domov. „Košice samozrejme nie sú Bristol, a hoci ním ani nebudú, tiež nie sú len slovenské. Mesto tvorí popri Slovákoch aj niekoľko národnostných menšín, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Treba povedať, že ani Bristol nie je ideálnym mestom, pretože aj tam sa nájdu rôzni jednotlivci a skupiny, ktoré kazia jeho imidž. Presne ako u nás,“ porovnáva.Východniarov často charakterizujeme ako temperamentných, veselých, pracovitých či tolerantných ľudí, ktorí dodržiavajú ľudové zvyky a tradície. Každú vlastnosť, ktorou ich môžeme označiť, formovalo spoločné nažívanie Slovákov s maďarskou, židovskou, rómskou, poľskou, ukrajinskou či rusínskou národnostnou menšinou. Za svoje charakteristické povahové črty tak sami vďačia multikulturalizmu, hoci si to mnohí ani neuvedomujú a iné kultúry striktne odmietajú.

Multikulturalizmus v lokálnej móde

Ľudka si počas svojej rezidencie vybrala 3 najpočetnejšie národnostné menšiny žijúce v Košiciach – Maďarov, Rómov a Židov, ktoré sa rozhodla zjednotiť s majoritou. Jej tvorba sa vyznačuje návrhom vlastných dizajnov látok, a preto najskôr spracovala každú zo 4 kultúr do charakteristického grafického návrhu, ktorý dala neskôr vytlačiť. „Základom celej kolekcie je kvet, od ktorého odvodzujem pásiky aj zjednodušený rastrový vzor,“ vysvetľuje. Na prvý pohľad vidíme 4 sofistikované kvetinové motívy, ktoré sú v skutočnosti obohatené o charakteristické etnické prvky. Slovákov v jej tvorbe symbolizuje repa, ktorú vybrala z prirovnania „Slovák ako repa“. Pre maďarské etnikum je charakteristická čili paprička, ktorá sa tam cez Osmanskú ríšu dostala až z Indie a Maďari z nej vytvorili svoje národné korenie. Rómske etnikum zobrazila prostredníctvom červeného jablka, tzv. loli phabaj, pretože kedysi Rómovia na verejných miestach zábavy predávali pečené jablká s cukrovou polevou na paličke. Physalis má prezývku „židovská čeresňa“, jeho plod je obalený papierovou schránkou, ktorá pripomína stredovekú podobu židovskej pokrývky hlavy, dnes nazývanej kipa. 

Z vytlačených látok postupne vzniknú 4 sukne, košele, tuniky, šály a obojstranné kabátce. Vďaka zjednodušenému geometrickému vzoru budú diely príznačné pre jednotlivé kultúry navzájom ľahko kombinovateľné. Celkovo tak pri základnej zostave vznikne viac ako 1000 pestrých kombinácií. Ľudka tak zjednotí multikultúrnu rôznorodosť v jednom ladiacom celku.

Košičania sa nebránia diskusii, sú na tom ešte dobre

Ľudka vníma Košičanov ako tolerantných ľudí aj napriek tomu, že životná situácia tunajších marginalizovaných komunít je neľahká a negatívny postoj majority je v meste často citeľný: „Vnímam, že napríklad rómska komunita je v Košiciach značne odsudzovaná, ale nemám z toho až taký zlý pocit, ako keď prídem navštíviť starkú do jednej z hladových dolín. Tam sa s ľuďmi na túto tému nedá vôbec rozprávať, pretože majú svoj názor a odmietajú akýkoľvek argument,“ dodáva. Sama hovorí, že ak by ktorékoľvek z miestnych etník chýbalo, mesto by bolo chudobnejšie, menej farebné i menej schopné. Každý tu má svoj podiel aj miesto a byť spolu je lepšie ako uzatvárať sa. Do projektu sa pustila s myšlienkou, že hoci nás pandémia izolovala, musíme sa k sebe vrátiť ako starí dobrí známi, s rešpektom voči tomu, čo nás odlišuje aj spája.

Ľudka prišla v čase pandémie o prácu a sama hovorí, že otvorená výzva na domácu rezidenciu jej pripomenula, ako dlho odkladala vlastné projekty. Do svojho ateliéru na Strojárenskej ulici by čoskoro rada prijala šikovnú krajčírku, aby sa naplno mohla venovať návrhárstvu. Už čoskoro ti predstavíme diela ďalších umelcov z Home residency.


Projekt je spolufinancovaný z programu Európskej únie Kreatívna Európa.