Španielsky umelec Marc inštaluje v košickej synagóge výstavu, vďaka ktorej uvidíš to, čo bežne nepočuješ

Na saxofón hrá štýlom, aký si určite ešte nevidel/a. Marc je vyštudovaný hudobník fascinovaný aj takým zvukom, ktorý ako človek nedokáže počuť. Počas jeho umeleckej rezidencie v Košiciach pracuje na novom diele, ktorým chce divákovi sprostredkovať takmer nemožné, a to vnímanie zvuku, ktorý počujú len zvieratá. Otvorením svojej výstavy v synagóge, na Zvonárskej ulici v Košiciach, odštartuje Marc Vilanova festival mediálneho umenia a technológií Art & Tech Days. Prečítaj si o jeho inštalácii a zaži ho aj ako spíkra na Art & Tech Conference spolu so špeciálnym vystúpením.


Marc, čo hovorí tvoja inštalácia, a čo ťa inšpirovalo k tomu, aby si ju v Košiciach vytvoril?

Som umelcom, ktorý sa sústredí na zvuk a na všetko, čo dokážeme počuť a ako to môže ovplyvniť technológia. Takže prvou inšpiráciou pre mňa bola téma presahu umenia a technológií. V rámci tohto projektu som sa chcel venovať zvukom, ktoré ako ľudia nedokážeme vnímať. Zvukový rozsah nášho ucha vie zachytiť len frekvencie medzi 20 Hz a 20 kHz. Obklopuje nás ale mnoho ďalších zvukov, ktoré sú pod rozsahom našich počuteľných frekvencií, nazývame ich aj infrazvuk alebo zvuky nad rozsahom, ktoré voláme ultrazvuk.

Keď som prišiel do Košíc, kontaktoval som viacerých vedcov pracujúcich s infrazvukom a ultrazvukom. V jednom výskume vedci používali infrazvuk ako liečebnú metódu pre potkany s epilepsiou. Zistilo sa, že napriek tomu, že pre ne bol nepočuteľný, výrazne pôsobil na množstvo porúch, ktoré im epilepsia spôsobovala.

Ďalšia štúdia z Nemecka zistila, že ľudia žijúci v blízkosti veterných elektrární majú problém so spánkom, pociťujú stres a nepokoj. Ukázalo sa, že veterné mlyny produkujú vysoké hladiny  infrazvuku. Táto štúdia poukazuje na vzájomný vzťah medzi ním a negatívnymi účinkami na zdravie ľudí.

Pravdou je, že vedci zatiaľ neprišli na to, aký je reálny vplyv infrazvuku a ultrazvuku na náš sluch, duševné zdravie, kognitívne schopnosti a všeobecný pokoj. Veľa vecí nasvedčuje tomu, že zvuky s týmito frekvenciami dokážeme vnímať a môžu nás ovplyvňovať. Avšak to, akým spôsobom ich vnímame, zatiaľ nie je známe. To sa odráža aj na fakte, že neexistujú žiadne normy a nariadenia, ktoré regulujú prijateľnú mieru vystavenia týmto zvukom.

Ako to bude celé vyzerať, keď to dokončíš?

Bude to inštalácia prispôsobená priestoru synagógy, ktorej stredobodom bude bežný predmet z nášho každodenného života: žiarivka. Okrem svetla produkuje aj konštantné ultrazvuky. Pomocou špeciálneho mikrofónu sme ich zachytili a preložili do počuteľných frekvencií.

Inštalácia využíva len tie nepočuteľné zvuky, ktoré vydávajú žiarivky. Tento materiál následne spúšťa 128 žiariviek, ktoré sú rozložené v tvare ultrazvukovej vlny. Celá inštalácia je obklopená žltým filtrom, ktorý odhalí priestor synagógy. Žltá farba otvára ľudské zmysly a pomáha nám lepšie vnímať. A podľa všetkého dokážeme infrazvuk vnímať nielen ušami, ale aj celým telom, cez pokožku, kosti a dutiny.

Dielo som nazval Limen, čo znamená prah ako nejaké “medzi-miesto”. Apeluje na hranicu nášho vnímania a súvisí aj s lineárnym tvarom inštalácie, ktorý rozdeľuje synagógu na dve časti. Socha pôsobí ako hranica medzi našimi možnosťami vnímania, medzi viditeľným a neviditeľným, počuteľným a nepočuteľným, medzi tým, čo vieme cítiť a tým, čo je už za našimi schopnosťami.

Vyštudoval si hru na saxofón, takže si stopercentný umelec. Kde sa v tebe berie táto tech stránka?

Vyštudoval som klasický saxofón, to áno. Chvíľu som aj hral v orchestri, ale univerzita, kde som študoval počas Erasmu v Helsinkách, mala skvelú katedru elektronickej hudby. Tam som začal pracovať so svojimi nástrojmi a základnou technikou ako mikrofóny, senzory a ďalšie technológie, ktoré som tam mal k dispozícii. Po čase som sa ale začal cítiť obmedzený nástrojom a chcel som rozšíriť jeho možnosti, tak som jednoducho začal robiť inštalácie.

Kde všade ťa počas Art & Tech Days môžeme stretnúť? 

Stretnúť ma môžete počas výstavy, ale zároveň budem aj spíkrom na konferencii, kde odohrám malý koncert. Využijem pri ňom oveľa viac techník než je pre saxofón bežné. Čiastočne pôjde o improvizáciu, pretože pri tvorbe sa vždy inšpirujem krajinou, v ktorej som. To, že slovenčine nerozumiem, mi umožňuje všímať si spôsob, akým vyslovujete hlásky. Ak by som rozumel, moja myseľ by sa namiesto toho zamerala na samotný význam slov. To by som rád preniesol do svojho vystúpenia. Budem sa snažiť vytvoriť unikátny slovník zvukov, ktoré sú atypické pre saxofón.

Doposiaľ si vytvoril niekoľko umeleckých inštalácií. Vieš si spomedzi nich vybrať svoje najobľúbenejšie?

To je ťažká otázka. Možno sa ním stane práve toto. Ak by som mal vybrať spomedzi doterajších prác, bolo by to dielo Aresta. Ide o saxofóny, ktoré pre hru viac nepotrebujú človeka. Hudba je najprv vytvorená počítačom využívajúcim umelú inteligenciu. Následne je prehraná nástrojmi, v ktorých sú umiestnené LED diódy, ktoré synchronizovane reagujú na hudbu. Keď sa inštalácia spustí, vyzerá veľmi živo a dokonale komunikuje so svojím okolím. Naozaj sa mi páči tento druh technológie.

Vystavoval si v niekoľkých krajinách. Je nejaká, ktorú si si obľúbil najviac?

Áno, posledné 3 roky som prechádzal od jedného projektu k druhému, čo bolo celkom vyčerpávajúce. Preto preferujem, ak môžem hosťujúcej krajine žiť aspoň 2 – 3 mesiace, tak ako to bolo s Košicami. Z miest, ktoré som navštívil som si veľmi obľúbil kanadský Montreal. Pravdou však je, že čím viac cestujem, tým viac si vážim mesto, z ktorého pochádzam. Je veľa miest, ktoré ma svojim spôsobom chytili za srdce, ale najradšej mám Barcelonu.

Tvoja rezidencia v Košiciach sa blíži ku koncu. Ako vnímaš toto mesto?

Košice sú v porovnaní s Barcelonou alebo Londýnom veľmi rozkošným mestom. Veľmi sa mi páčila napríklad Biela noc. Je tu veľmi dobrá rovnováha medzi kultúrnymi aktivitami a priestorom na pracovný život. Tiež mám veľmi rád svoj ateliér v Šopa Gallery. Teším sa, že som sa do Košíc dostal cez CIKE a KAIR a vnímam ich ako najlepšie organizácie v meste.

Vernisáž Marcovej výstavy je v utorok 19. novembra 2019 o 18:00 v synagóge na Zvonárskej 7 v Košiciach. Po vernisáži bude prístupná do 22. novembra od 16:00 do 18:00 a vstup na ňu je bezplatný.