Vďaka Európskej platforme pre novomediálne umenie (EMAP) prišla do Košíc na rezidenciu slovinská zvuková umelkyňa Ida Hiršenfelder. Na konci dvojmesačného pobytu v CIKE, ktoré je členom EMAPu, vznikne multisenzorická inštalácia a zvuková prechádzka (sound walk) pod názvom After the Flood / Po potope, ktoré premiérovo uvedieme počas novembrového festivalu Art & Tech Days 2026 v Košiciach.
After the Flood / Po potope
After the Flood je súčasťou série zvukových prieskumov bývalých baní, kde došlo ku katastrofám. V prvej fáze rezidenčného pobytu Ida Hiršenfelder v spolupráci s poľskou výskumníčkou a terénnou zvukárkou Annou Nacherovou uskutočnila zvukovo-ekologický výskum a terénne nahrávky v opustenom uránovom banskom areáli Novoveská Huta v Spišskej Novej Vsi (SK) a v povrchovom banskom areáli Bełchatów (Poľsko), najväčšom aktívnom banskom areáli na ťažbu lignitu v Európe.
Na miestach bývalých baní geológovia navrhujú zaplavenie a zavedenie kaskády pôvodných druhov ako spôsob obnovy biodiverzity. V Novoveskej Hute došlo k zaplaveniu náhodne, keď podzemná voda presakovala na povrch. Umelecký výskum sleduje stopu pôvodu materiálu. Odkiaľ pochádza? Aká je jeho metabolická dráha? Kde končí a ako preniká do nášho životného prostredia?
Ťažba narúša hlboké útroby zeme a prebúdza sily, ktoré tam „spia“ po celé geologické veky.
Táto umelecká práca skúma, ako vznikajú mýty – nielen tie dávne, ale aj tie, ktoré si vytvárame dnes a budeme vytvárať v budúcnosti. Ide o predstavy, ktoré formujú to, čomu veríme. Často ich máme zakorenené vo vede, no zároveň zasahujú až do oblasti mystiky.
Najsilnejším mýtom súčasnosti je viera v pokrok. Prejavuje sa aj v strachu, ktorý v nás vyvoláva samotná veda – v strachu z ionizujúceho žiarenia a ďalších neviditeľných síl, elektriny, klimatickej zmeny či plazmy.
Nové mýty pritom otvárajú aj nový spôsob predstavivosti. Klimatická zmena nie je len ďalšou verziou príbehu o konci sveta a výroba elektriny nie je len moderným Prométeom. Podstatné je uvedomiť si, že sme prekročili bod, z ktorého už niet návratu, a pokúsiť sa nadviazať zvukové a emocionálne spojenie s neživou hmotou, napríklad so skalou. Teda brať vážne čas a realitu, ktoré fungujú mimo ľudskej mierky, v geologických a neľudských rozmeroch.
Ida Hiršenfelder, známa aj pod umeleckým menom beepblip, je slovinská zvuková umelkyňa a archivárka. Vo svojej tvorbe prepája zvuk, priestor, prírodu a technológie a vytvára priestorové kompozície a multisenzorické zážitky. Dlhodobo sa venuje zvukovej ekológii, bioakustike a skúmaniu spôsobov, akými vnímame zvuky a javy, ktoré často zostávajú mimo našej bežnej pozornosti.
Je členkou skupiny Jata C, zameranej na bioakustiku a zvukovú ekológiu, a komunity Clockwork Voltage, ktorá pracuje s modulárnou syntézou. Jej tvorba zahŕňa zvukové inštalácie, experimentálnu hudbu aj kompozície pre súčasný tanec. Svoje diela predstavila na významných medzinárodných festivaloch a v umeleckých inštitúciách vrátane Ars Electronica v Linzi, ZKM Karlsruhe či Kunsthaus Graz. Za svoju tvorbu pre súčasný tanec získala v sezóne 2023/24 Golden Lightning Award za zvukovú tvorbu. Viac na jej webe: https://beepblip.org/.
Rezidencia umelkyne Idy Hiršenfelder vznikla v rámci Európskej platformy pre novomediálne umenie (EMAP), ktorej členom je Creative Industry Košice.
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.