Autor: Apolónia Pecka Sejková
V Creative Industry Košice sme sa rozhodli hlbšie preskúmať fenomén remesiel vo východoslovenskom regióne vďaka účasti na vzrušujúcom novom projekte CraftWork 4.0 All. Ako organizácia sa venujeme rôznym druhom ľudskej činnosti na priesečníku umenia, technológií, dizajnu a inovácií, nikdy sme sa však špecificky nezaoberali remeslom. Existuje nejaká konkrétna definícia alebo definície remesiel a remeselníkov, ktoré udávajú tón širšej diskusii o kreativite, vzdelávaní a podnikaní? Kto sú „naši“ remeselníci, čo potrebujú a sú tieto potreby napĺňané? To boli úvodné otázky, ktoré usmerňovali naše skúmanie remesiel a ktoré nás viedli k realizácii rozhovorov s mnohými remeselníkmi, kultúrnymi organizátormi, učiteľmi a štátnymi úradníkmi.
Čo je teda remeslo?
Bez použitia akejkoľvek encyklopedickej definície sme najprv nechali našich respondentov, aby nám pomohli pochopiť, čo je remeslo. Samotní tvorcovia často hovorili o určitom „nutkaní tvoriť“, ktoré pociťujú; niektorí spomínali „fascináciu materiálmi“ či „jazyk materiálu“, ktorý k nim prehovára. Iní zdôrazňovali ekologické a udržateľnostné aspekty remesla: „ovca ako ultimátne remeselné zviera, keďže každá jej časť sa dá využiť na niečo užitočné a navyše potrebuje len miestne krmivo a prístrešie“. Hovorili aj o historickej kontinuitete a istej pokore pri pohľade na dedičstvo remesiel a o „hneve“, že ľudia, najmä z miest, nevidia hodnotu v tom robiť veci „po starom“.
S pomocou teoretikov remesla a dizajnu, s ktorými sme hovorili, chápeme remeslo ako tvorivú ľudskú činnosť, ktorá spája estetickú hodnotu s funkčnosťou, je ohľaduplná k používanému materiálu a technológiám a má aj isté filozofické pozadie zdôrazňujúce hodnotu starého a lokálneho. Ak nemá zostať len zaujímavou voľnočasovou aktivitou, nemala by sa zanedbávať ani podnikateľská stránka tejto činnosti. Zdá sa, že remeslo môže mať rôzne podoby v závislosti od toho, ktorá z týchto zložiek je primárna.
ÚĽUV ako historický strážca vysokej umeleckej kvality ľudového remesla
Slovensko malo od konca druhej svetovej vojny pomerne špecifický vzťah k svojmu ľudovému remeslu, a to vďaka veľmi významnej inštitúcii, ktorá existuje dodnes: ÚĽUV – Ústredie ľudovej umeleckej výroby. Táto organizácia bola založená československým štátom v roku 1945, čo znamená, že v roku 2025 oslavuje 80 rokov svojej existencie.
Podľa rozhovoru s jedným zo zamestnancov bola založená s cieľom podporiť zamestnanosť v regiónoch vyčerpaných vojnou a neskôr, v rámci socialistickej doktríny, sprístupniť národnú ľudovú formu v umení a dizajne širokým masám, avšak pri zachovaní vysokej umeleckej hodnoty. Už od začiatku existovala myšlienka, že špecifická zručnosť a estetické cítenie ľudového remesla môžu byť prepojené s „vyškoleným umeleckým okom“, ktoré by zabránilo vzniku gýčových výrobkov.[1]
Hodnota starých postupov, ale aj estetická umelecká hodnota, sú teda výraznými prvkami definície remesla, ktorú ÚĽUV zrejme používa. Organizácia naďalej zdôrazňuje používanie prírodných a „tradičných“ materiálov.[2]
Využívanie etnologických/etnografických metód a spolupráca s ďalšími archívmi aj dnes stále ponúka možnosť hlbšie preniknúť do spôsobov, akými bolo remeslo súčasťou každodenného života v historicky prevažne vidieckom Slovensku. ÚĽUV dlhodobo pôsobil ako odborná a publikačná inštitúcia, ktorá poskytovala priestor historickým a etnografickým pohľadom na remeslá.
Okrem toho bol silným katalyzátorom spolupráce medzi školenými umelcami a ľudovými remeselníkmi, čo viedlo k vzniku mnohých predmetov, ktoré „boli vnímané ako ľudové, no v skutočnosti išlo o diela skúsených umelcov a dizajnérov spolupracujúcich s majstrami remesla“. Toto zlaté obdobie prinieslo do československých domácností množstvo takmer kultových predmetov; mnohé mestá mali svoje vlastné predajne ÚĽUV a darčeky z ÚĽUV boli považované za „symbol dobrého vkusu a kontinuity remesla a dizajnu“.
Dnes sú aktivity ÚĽUV vnímané ako oveľa menšia priorita štátu, čo znamená, že po celom Slovensku zostalo už len niekoľko predajní. Na východnom Slovensku sú už len dve (v Košiciach a v turistickej destinácii v Tatrách). Model, ktorý funguje v súčasnosti, spočíva v tom, že ÚĽUV udržiava remeslá pri živote prostredníctvom štátneho financovania, ale najmä ponukou kurzov – centrá ÚĽUV v Košiciach aj v Bratislave ponúkajú širokú škálu kurzov, pričom zďaleka najobľúbenejšia je keramika. Okrem toho naďalej pôsobia ako centrá výmeny poznatkov v danej oblasti, majú vlastné študovne, organizujú výstavy, vydávajú časopisy a spolupracujú so školami. Prestíž takmer storočnej profesionálnej organizácie je niečím, z čoho môžu „ich“ remeselníci profitovať: keďže ÚĽUV bol často oslovovaný rôznymi jednotlivcami a organizáciami so žiadosťou o kontakty na konkrétne typy remeselníkov, rozhodol sa vytvoriť verejnú online databázu profesionálov, ktorí sa do nej dnes dostávajú najmä po tom, čo sú „objavení v teréne“ (na remeselných trhoch, festivaloch ľudovej kultúry a pod.). Ak chcú títo ľudia predávať svoje výrobky v predajniach ÚĽUV alebo pod značkou ÚĽUV, musia svoje produkty predstaviť komisii zloženej z výtvarných umelcov, etnografov a skúsených remeselníkov, aby sa zabezpečilo, že duch vysokokvalitného ľudového remesla je stále prítomný. Existuje aj titul „majster ľudovej umeleckej výroby“, ktorý udeľuje ÚĽUV spolu s Ministerstvom kultúry, avšak ani ten automaticky nezaručuje slávu a úspech vo svete remesiel na Slovensku.
Už v roku 2000 ÚĽUV spustil aj bienále súťaž Kruhy na vode pre umelcov, remeselníkov a dizajnérov, ktorí sa snažia inovovať danú oblasť. Táto súťaž sa teší veľkej úcte medzi mnohými profesionálnymi aktérmi a inštitúciami, s ktorými sme mali možnosť hovoriť, a má aj kategóriu pre študentov stredných škôl. Otvorený ateliér (Open studio) je platforma pre spoluprácu medzi umením, remeslom a dizajnom, ktorá podporuje ďalšie inovácie. Keďže produkty vznikajúce z takejto spolupráce sú „viditeľne odlišné“, museli byť v predajniach označené ako výrobky Open studio, pretože zákazníkom sa zdali trochu „nezvyčajné“.
Spolupráca medzi remeselníkmi a umelcami však prichádza a odchádza v určitých vlnách. Ľudia, ktorí v ÚĽUV pracovali, majú pocit, že vždy záleží od aktuálneho vedenia organizácie: niektorí riaditelia viac presadzujú moderné prístupy k dizajnu a intenzívnu spoluprácu, iní sa viac ponárajú do historických foriem a neusilujú sa o formálnu inováciu.
RINK – Remeselný inkubátor v Košickom kraji
Popri ÚĽUV je ďalším subjektom, ktorý je známy podporou remeselníkov v regióne, RINK (Remeselný inkubátor – Craft Incubator). Zriadil ho takisto verejný orgán, nie však Ministerstvo kultúry, ale Košický samosprávny kraj, a to ako súčasť regionálneho rozvojového programu pre remeslá založeného v roku 2019.
Medzi týmito dvoma inštitúciami existujú podobnosti, ale aj rozdiely v ich spôsobe fungovania; dokonca spolupracovali na vzdelávaní zamestnancov rôznych pobočiek regionálnych vzdelávacích centier, ktoré sú úzko prepojené s RINK. RINK takisto vytvoril verejne prístupnú databázu remeselníkov, ktorá zahŕňa takmer 500 osôb. Vďaka tejto databáze vieme, že tromi najrozšírenejšími remeslami v Košickom kraji sú rezbárstvo, čipkárstvo a hrnčiarstvo, nasledované maľovaním kraslíc, tkáčstvom a kováčstvom. Na opačnom konci spektra, teda medzi ohrozenými remeslami (menej ako 3 registrované osoby), sa nachádzajú modrotlač, výroba z kukuričného šúpolia a výroba z rohoviny a kostí.
RINK má vlastnú značku kvality. Zaujímavé je, že v ÚĽUV je najvyššie ocenenie udeľované samotnému remeselníkovi (titul majstra), zatiaľ čo RINK udeľuje značku produktu (Regionálny produkt/Tradičný produkt Košického kraja). Ide o jemný rozdiel, no vypovedá o orientácii na podporu podnikateľskej stránky remesla, hoci obe organizácie majú podobné procesy hodnotenia kvality, do ktorých sú zapojení ďalší majstri a etnografi.
Pravdepodobne najväčší rozdiel vo filozofii spočíva v tom, že RINK v súčasnosti nekladie taký silný dôraz na umeleckú/dizajnérsku zložku remesla, ktoré sa snaží podporovať, čo súvisí s jeho odlišnou historickou cestou. Zaujímavé je, že RINK by sa rád posunul smerom k intenzívnejšej práci s dizajnovou/umeleckou stránkou remesla, no cíti, že nie je dostatočne prepojený s odborníkmi z umeleckej oblasti. Prepájanie rôznych typov remeselníkov (tých, ktorí sú silnejší v dizajne a umení/historických technikách/podnikaní a marketingu) či ponuka konzultácií a spoluprác s expertmi z iných oblastí sa javí ako jeden z potenciálnych pozitívnych výstupov projektu CraftWork 4.0 All.
Prepojenia, vzdelávanie, priestor
ÚĽUV má niekoľko odborných konzultantov, ktorí pomáhajú s otázkami autenticity, dizajnu a technológie, no často sú kontaktovaní aj v súvislosti s veľmi praktickými záležitosťami týkajúcimi sa drobného podnikania: daní, rôznych povolení a predpisov. Zaujímavé je, že ÚĽUV nebol na tieto požiadavky voľného trhu formálne pripravený; jeho odborní konzultanti pre umenie a remeslo sa museli za pochodu učiť, ako v týchto oblastiach radiť. ÚĽUV aj RINK ponúkli svojim remeselníkom rôzne možnosti vzdelávania v oblasti podnikania či marketingových zručností, no stretlo sa to so zmiešanými reakciiami: mnohí remeselníci „chcú robiť remeslo a nechcú sa stať podnikateľmi“.
Na workshope zameranom na spoluvytváranie politík a modelov podpory remeselníkov sa ako životaschopnejší model ukázalo vytvorenie centra zdieľaných služieb, kde by remeselníci dostávali konkrétne služby, a nielen poradenstvo.
Pokiaľ ide o ďalšie formy podpory, ktoré by mohli poskytovať inštitúcie ako ÚĽUV, RINK alebo iný – možno ešte neexistujúci – subjekt, remeselníci zápasia s nedostatkom priestorov na ateliéry a s chýbajúcimi dobre situovanými predajňami v centrálnych častiach väčších miest, kde by mohli predávať svoje výrobky. ÚĽUV v Košiciach sa presťahoval ďalej od hlavnej ulice a viacerí remeselníci to vnímajú ako premárnenú príležitosť na lepšiu viditeľnosť kvalitných produktov.
Na otázku, ako by chceli ďalej rozvíjať svoje zručnosti a nápady, mnohí uviedli, že by sa radi zapojili do spolupráce s inými remeselníkmi či umelcami, no jednoducho si nevedia nájsť čas na takýto druh „slobodnej tvorby“.
Tieto potreby sú čiastočne napĺňané rôznymi aktivitami a projektmi podporných organizácií pre remeslá na Slovensku, či už v rámci ich každodennej činnosti, alebo prostredníctvom medzinárodných sietí a projektov, do ktorých sú zapojené.
Realizáciou všetkých týchto rozhovorov a mapovaním najväčších podporných subjektov pracujúcich s remeselníkmi dnes lepšie rozumieme tomu, aké malé kroky je možné podniknúť, aby sme zabezpečili, že remeslo na Slovensku bude mať nielen bohatú minulosť, ale aj budúcnosť.
[1] V roku 2025 bola pri príležitosti 80. výročia existencie ÚĽUV vydaná publikácia, ktorá mapuje históriu tejto organizácie v kontexte povojnového Československa a obdobia socializmu: ÚĽUV 1945 – 1989. Remeslo so značkou. https://uluv.sk/podujatia/uluv-1945-1989-remeslo-so-znackou/
[2] Dôraz na prírodné, tradičné alebo aspoň recyklované a udržateľné materiály sa objavoval v chápaní remesla u mnohých ľudí, s ktorými sme robili rozhovory.
Tento článok je súčasťou medzinárodného projektu Craftwork 4.0 All. Projekt Craftwork je podporený programom Kreatívna Európa. Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však výhradne názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie. Európska únia ani orgán poskytujúci grant za ne nemôžu niesť zodpovednosť.
