Tento ročník Escalatora prepojil kultúrne organizácie z rôznych kútov Slovenska. Všetkých účastníkov spája záujem vzdelávať sa, rozvíjať svoje aktivity a prinášať kvalitný program pre verejnosť. Ako vnímajú cenné rady od nezávislých expertov alebo spoluprácu s ostatnými účastníkmi? Viac nám o tom povedali zástupcovia Galérie Schemnitz z Banskej Štiavnice, Divadla Pôtoň z Bátoviec a nezávislého divadelného zoskupenia Odivo z Banskej Bystrice.
Galéria Schemnitz, Silvia Herianová
Escalator vnímame pozitívne, ale aj ako veľkú výzvu. Nastavuje totiž Galérii Schemnitz zrkadlo, v ktorom vidíme, ako fungujeme a čo nám chýba k tomu, aby sme profesionalizovali svoju činnosť. Získavame veľké množstvo informácií ale ešte dôležitejšia je pre nás spolupráca so zahraničnými lektormi, ktorá je energizujúca aj napriek tomu, že prebieha kompletne v online svete. Cítiť z nich skúsenosť ale zároveň aj láskavosť, s ktorou nám sprostredkúvajú svoje znalosti z rôznych oblastí rozvoja organizácií.
Pre mňa, ako líderku za Galériu Schemnitz v programe Escalator, je to v mnohých momentoch trochu stresujúce. Príliš zreteľne začínam vidieť, čo všetko potrebujeme zmeniť, aby sme našu prácu robili viac v pohode a dostali sa na istú úroveň udržateľného fungovania. Uvedomujem si, že potrebujeme rozšíriť tím – to sa týka nielen nastavenia interných procesov, ale aj zadefinovania si cieľových skupín a práce s nimi, diverzifikácie zdrojov a mnohých iných oblastí našej práce. Budeme preto musieť prijať aspoň jedného odborníka, ktorý pomôže sprofesionalizovať prácu nášho tímu.
Vďaka Escalatoru sme sa zamysleli nad významom, zmyslom, či smerovaním galérie ako takej. Sme presvedčení, že istá proaktívnosť, či finančné plánovanie, sú súčasťou správnej a zároveň účinnej stratégie, ako byť odolný proti neistote v nejasnej budúcnosti. Okrem toho nás veľmi teší, že sa tento typ poradenstva odohráva v priateľskej atmosfére a nenárokuje si okamžité a definitívne riešenia.
Pri diskusii o vízii galérie sme vyliezli z krabice. Debatovali sme o našich hodnotách, o tom, prečo sme ako jednotlivci v tejto galérii. Z toho sa postupne začala odvíjať otázka, prečo galéria existuje ako organizácia. Dovolili sme si vložiť do debaty o vízii aj kus fantázie a myslím, že sme sa zhodli na vízii, ktorá je jasná a zrozumiteľná. Je však aj ambiciózna, ale keďže vznikla v procese intenzívnej debaty, ktorá ešte úplne neskončila, mohla by sa stať vodítkom našej práce.
Za veľký úspech považujeme to, ako dokážeme uvažovať nad vecami spoločne. Empatia, konzistentnosť, rešpekt, zvedavosť, kreativita a veľkorysosť je to, čo nám pomáha vyjsť z komfortnej zóny a stáva predpokladom k tomu, aby sme lepšie pochopili jeden druhého a ľudí okolo nás.
Vzdelávanie a budovanie kapacít považujem za základnú starostlivosť, ktorú ľudia na pracovisku potrebujú na to, aby dokázali efektívne a profesionálne vykonávať svoju prácu. Zvyšuje to prehľad a učí nás lepšie sa orientovať v našej oblasti. Dokážeme potom pracovať efektívnejšie a vyhnúť sa zbytočnému stresu. Pomáha ľuďom v tíme lepšie sa sústrediť na to, čo je dôležité a ľahšie odfiltrovať zbytočné činnosti.
Spolupráca s ostatnými účastníkmi mimo online školení je v našom prípade minimálna. Bohužiaľ sme nemali šancu stretnúť sa osobne a využiť priestor pre neformálne diskusie počas „prestávok na kávu“. Tam by sa networking mohol rozbehnúť. Myslím, že sa postupne lepšie spoznávame a s každým ďalším workshopom si začíname viac dôverovať. Páči sa mi, keď sme počas Zoom stretnutí v break out miestnostiach, môžeme sa viac rozhovoriť a navzájom sa počúvať. Zatiaľ však visia výsledky týchto diskusií „vo vzduchu“. Nevidím to ale beznádejne. A myslím si, že spolupráca medzi nami vznikne, len inak, ako keby sme sa stretávali naživo.
Čo sa týka mentora, ja som s tým svojím – Sandym Fitzgeraldom – veľmi spokojná. Počas našich online stretnutí hovoríme veľmi otvorene. Cítim, že v ňom mám oporu, ľudskú i profesionálnu. Moja účasť v programe Escalator ma podnietila k tomu, aby som podala žiadosť o štipendium v mimoriadnej výzve Fondu na podporu umenia. Mojím zámerom je pripraviť detailnejší plán stratégií a rozvoja na tri roky.
Divadlo Pôtoň, Monika Škojcová
Program Escalator vnímam veľmi pozitívne. Veľmi oceňujem snahu CIKE tímu aj lektorov z Olivearte Cultural Agency prispôsobiť program potrebám jednotlivých organizácií ale aj dobe, v ktorej sa aktuálne nachádzame. Som vďačná za to, že sa môžeme vzdelávať, diskutovať, reflektovať a posúvať naše organizácie, ale aj samých seba vpred. Veľmi oceňujem profesionalitu a prístup lektorov, ich ochotu konzultovať s nami a pomáhať nám nad rámec školení.
Pandemická situácia nás prinútila realizovať všetky aktivity programu online, čo znamená, že sme sa s lektormi a ostatnými účastníkmi projektu nemali šancu stretnúť osobne. Táto skutočnosť nás všetkých veľmi mrzí. Myslím si však, že CIKE aj lektori z Olivearte navrhli program tak, aby aj v online priestore dokázal byť pre organizácie efektívny a prínosný.
Doposiaľ som sa zúčastnila všetkých školení, ktoré program Escalator ponúkol. Každé školenie mi prinieslo nové informácie, pohľady, skúsenosti, ale aj usmernenia k tomu, ako sa veci dajú robiť lepšie a efektívnejšie. Veľmi prínosné boli pre mňa najmä školenia zamerané na manažment financií, strategické plánovanie a rozvoj publika. Ide o oblasti, o ktorých som si myslela, že s nimi ako organizácia nemáme výrazné problémy. Avšak počas školení som zistila, že tu existujú veľké možnosti a priestor na ďalší rozvoj.
Veľmi prínosné sú pre mňa individuálne konzultácie s naším mentorom Sandym Fitzgeraldom. Počas nich riešime najmä to, ako by sa mohla naša organizácia stať viac udržateľnou. Vďaka Sandymu dnes viem, aké dôležité je mať jasnú víziu o budúcnosti organizácie a jej poslaní. Uvedomila som si, ako mimoriadne dôležité je strategické plánovanie v organizácii a to, aby prebiehalo v spolupráci a so súhlasom každého jedného člena organizácie.
Myslím si, že naša organizácia ponúka široké portfólio aktivít. Sme divadlom, ktoré produkuje vlastné autorské divadelné inscenácie. Zároveň sme kultúrne centrum na vidieku, ktoré ponúka nekomerčný kultúrny program. V rámci rezidenčných umeleckých pobytov hosťujeme umelcov zo Slovenska a zahraničia. Realizujeme vzdelávacie projekty pre deti a mladých ľudí. Pracujeme s komunitami. Som presvedčená o tom, že robíme maximum a je to cítiť v kvalite našich projektov. Dlhšie si ale kladiem otázku, dokedy nám nadšenie a vnútorná energia tímu dovolia pracovať na úplne maximum.
Ako teda zabezpečiť to, aby naša organizácia nestagnovala ale dokázala byť udržateľná a konkurencieschopná? Okrem prijímania nových impulzov je jednou z ciest aj rozvoj zručností členov tímu. Pretože aj v oblastiach, o ktorých si myslíme, že sme v nich odborníci, je dôležité získavať nové poznatky, skúsenosti, zručnosti i nástroje. Práve preto som sa prihlásila do Escalatora. Mojím cieľom bolo zdokonaľovať sa v takých oblastiach, ktoré budú prínosné pre budúcnosť našej organizácie.
Okrem získavania nových zručností sa v rozvoji organizácie zdá byť nápomocný aj určitý reštart uvažovania o tom, kam ako organizácia chceme smerovať a aké zmeny je potrebné pre dobro organizácie realizovať. Vďaka programu zisťujem, že je prínosné mať pri tomto procese aj nestranný pohľad niekoho mimo organizácie. V rámci Escalatoru nám takýto pohľad ponúka náš mentor Sandy, ktorý sa snaží s dostatočným odstupom posúdiť a odporučiť, ktoré oblasti by si podľa neho mali prejsť zmenou.
V rámci Escalatoru sme vytvorili skupinu zaujímavých ľudí pochádzajúcich z rôznych odvetví kultúry a kreatívneho priemyslu. Myslím si, že aj napriek tomu, že sme nemali príležitosť stretnúť sa osobne, dokázali sme sa o sebe navzájom, ale aj o našich organizáciách, dozvedieť veľa nového. Budem rada, ak sa nám s niektorými z účastníkov podarí v budúcnosti spolupracovať.
Odivo, Monika Kováčová
Escalator hodnítom ako turbulentný. Veľmi obdivujem CIKE, že našli cestu ako program zrealizovať aj v týchto náročných časoch, keď jedna vlna COVID-19 strieda tú ďalšiu. Vďaka online prednáškam, nie sme, my, účastníci o nič ukrátení.
Slovo turbulentný som skôr použila v súvislosti s každodennou realitou nášho nezávislého divadelného zoskupenia Odivo, nakoľko nám neustále zmeny opatrení závratne menia naše krátkodobé aj dlhodobé plány a nastal pre nás čas tzv. improvizovaného plánovania. V praxi to pre nás znamená, že sa nestíhame vnoriť do všetkých procesov, ktoré by nám pomohli prenastaviť fungovanie nášho zoskupenia– vieme sa však na tieto procesy predpripraviť. Práve Escalator nám ponúka rôzne impulzy a podnety na zamyslenie – o esenciálnych a elementárnych veciach, ktoré tvoria nielen kostru, ale aj dušu organizácie. O veciach, ktoré už bežne prehliadate, lebo ich robíte automaticky a zrazu zistíte, že im treba venovať rovnaký čas ako novinkám, aby ste sa mohli posunúť ďalej. Escalator nie je len komplexná sonda do hlbín jednotlivých organizácií, ale aj do ľudí, ktorí ich tvoria.
Momentálne sme vo fáze sumarizovania nazbieraných poznatkov, individuálnych a kolektívnych hľadaní nových ciest, ako aj vo fáze redefinovania starších zaužívaných postupov. Reálny posun vo fungovaní nezávislého divadla plánujeme až v budúcnosti. Ale práve zmena mentálneho nastavenia pri pohľade na vlastnú organizáciu, ktorá je pre náš všetkých a všetky určite formou vlastného dieťaťa, je nesmierne prínosná. Za normálnych okolností je totiž každý z nás chtiac-nechtiac zavretý v pomyselnej škatuli. Preto pohľad zhora pomáha, nakopáva a nabádza k zmene.
V organizácii je potrebné zachovať život, dynamiku, aby dokázala stále priniesť niečo nové, neprepadla apatii a mechanickému vykonávaniu procesov. Nie je to len uzavretý ekosystém v sklenenej nádobe, napája sa aj na ostatné ekosystémy v jeho okolí. Občas je potrebné, aby sa ním prehnal čerstvý vietor. Práve tento impulz dáva vzdelávanie a stretnutia s expertmi.
Na Escalatore je čarovné to, že sa v jednej miestnosti vytvorenej vo virtuálnom priestore stretne veľké množstvo rôznych osobností a projektov, ktoré zastupujú. V reálnom živote každý z nás pôsobí na svojom poli ale teraz máme možnosť prepájať sa. S niektorými z účastníkov sme už v minulosti spolupracovali (Divadlo Pôtoň) alebo som s nimi spolupracovala ja (Galéria Schemnitz), ďalším nechávame dvere otvorené a verím, že sa nestretávame posledný krát. Ďakujeme za možnosť byť súčasťou tohtoročného Escalatora.
Program Escalator z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.