Pomocou satelitných dát tvorí audiovizuálne dielo, ktoré vás pohltí. Košice hostia nemeckého umelca Abela Korinskeho

Interview

Do Košíc prišiel vo veľmi zložitom období. Napriek tomu sa snaží vyťažiť zo svojej umeleckej rezidencie maximum. V spolupráci s tureckým umelcom Orhanom „aib“ Kavrakoglu pripraví Košičanom nezvyčajný audio-vizuálny zážitok prepájajúci lokalitu v meste s kúskom obežnej dráhy. Kto je Abel Korinsky a prečo sa chcel stať súčasťou festivalu Art & Tech Days?


V spolupráci s projektom K.A.I.R. – Košice Artist in Residence bola pred niekoľkými mesiacmi vyhlásená otvorená výzva rezidencie mediálneho umenia. Tá je dnes už pravidelnou súčasťou aktivít CIKE ako kontaktného bodu Košíc v Sieti kreatívnych miest UNESCO. Téma rezidencie, Human Responsibility, zaujala nemeckého umelca pôsobiaceho v Berlíne.

Abel pochádza z malého mestečka, no aktívne pôsobí v Berlíne. S bratom (dvojčaťom) Carlom vedie Studio Korinsky. Spolu vytvárajú atmosferické inštalácie a pomocou nich pretvárajú priestory na celostné umelecké diela. K umeniu mal blízko už počas štúdia literatúry, spoločenských vied či klasickej gitary. Na práci umelca si váži slobodu, možnosť riadiť sa vlastnými pravidlami. Ako sám vraví, k tvorbe ho inšpirujú miesta, napríklad katedrála Grace v San Franciscu, umelci ako Christo a Jeanne-Claude alebo James Turrell, ale aj obyčajný moment, keď sa zastaví a pozoruje veci. 

© Tatiana Takáčová

Je pre mňa podstatné, aby sa technológia nestala podstatou umenia ale jeho súčasťou, pričom finálne dielo má priniesť divákovi magický zážitok.

V Košiciach pracuješ na projekte „Free Space? – Common good?“. Môžeš nám ho viac priblížiť? Čo ťa inšpirovalo prísť práve do Košíc a pracovať tu s dátami spoločnosti Starlink?

Celá myšlienka projektu vznikla počas banálneho sedenia na streche budovy v Istanbule a sledovania zostavy satelitov križujúcich nočnú oblohu. Spolu s dobrým priateľom Orhanom sme začali rozvíjať myšlienku, ako využiť údaje zo satelitov krúžiacich okolo Zeme. Z rôznych typov boli pre nás najprijateľnejšie satelity Starlink, ktoré sa pohybujú vo výške 500 – 600 km a budú vypustené na obežnú dráhu v počte minimálne 12 000. Z pohľadu astronómie predstavujú problém najmä kvôli svojim solárnym panelom, ktoré odrážajú svetlo a spôsobujú tak svetelné znečistenie. Mojou úlohou nie je hodnotiť, či je to správne alebo nie. Kladiem si však otázku, či majú súkromné spoločnosti právo okupovať náš spoločný priestor spôsobom, ktorý zásadne zmení jeho podobu pre nás všetkých.

Vytváraš tzv. site-specific inštalácie, teda inštalácie špecifické pre dané miesto. Môžeš nám vysvetliť tento koncept? Ako sa odráža na tom, čo robíš v Košiciach?

Pracujem s technológiou, fyzickými meraniami skúmam špecifické miesto z pohľadu osvetlenia, ozvučenia, čo je však len základná práca, ktorá prebieha na pozadí každého projektu. Na druhej strane vždy reflektuje priestor, v ktorom sa odohráva. Ako príklad uvediem inštaláciu na slávnej vlakovej stanici Haidar Pasha v Istanbule, ktorá je zároveň aj prístavom. Najprv som si zhromaždil tieto technické údaje, ktoré som následne využil pri vytváraní veľmi poetického diela „yakamoz“, čo v preklade znamená odraz mesiaca na vodnej hladine. Tento prírodný fenomén som pretvoril do vlastnej podoby a preniesol do interiéru budovy, ktorá je prirodzene prepojená s vodnou hladinou.

Práca so satelitmi je site-specific už vo svojej podstate. Pozeráme sa na špecifické miesto na oblohe a využívame GPS dáta na to, aby sme presne určili jeho polohu. Odtiaľ prenášame satelitné údaje do mapy tvorenej veľkou sieťou žiaroviek. Takto je dielo na konkrétnom mieste priamo spojené s oblohou nad ním. Očisťujeme priestor nad nami od (pre tento projekt) nepotrebných vesmírnych objektov, hviezd, planét a sledujeme len človekom vytvorenú technickú infraštruktúru.

© Studio Korinsky

Odkazuješ teda na tému Human Responsibility – zodpovednosti človeka voči svetu, prostredia, vesmíru?

Na dielo je potrebné dívať sa v širších súvislostiach. Ako umelec, ktorý sa venuje tejto téme, vnímam minimálne štyri úrovne, ktoré súvisia so spoločným priestorom a s tým, ako s ním dnes nakladáme. Prvou je náš kozmický priestor – desať rokov po vypustení prvého satelitu Sputnik ľudia podpísali kontrakt, ako budú pracovať s týmto spoločným priestorom. Znamená to zároveň, že ho môžu súkromné spoločnosti takto ovládnuť? Ďalším príkladom je severný pól a Antarktída. Ľudia sa po prvý raz dostali na morské dno na severnom póle a v hĺbke 4 261 metrov a vztýčili ruskú vlajku z titánu. Je dobré správať sa k nášmu svetu v duchu hesla: „Kto skôr príde, ten prv melie“? Ďalšie dve dôležité úrovne sú verejné priestranstvá v mestách a metropolách a spoločný priestor na internete. Vo všetkých prípadoch by malo byť na zodpovednosti ľudstva postarať sa o tento spoločný priestor.

V akom štádiu je tvoja inštalácia teraz a ako bude vyzerať po dokončení?

Po technickej stránke je to na dobrej ceste. Systém sledovania satelitov a získavania údajov funguje. S Orhanom pracujeme ešte na vizuálnej stránke a systéme priestorového zvuku pripojenom k prichádzajúcim a odchádzajúcim satelitom. Súčasťou diela má byť tiež sprostredkovanie umeleckého zážitku na špecifickom mieste, čo aktuálne komplikuje situácia s COVID-19.

Do Košíc ma priviedol festival Art & Tech Days. Nevedel som si predstaviť lepšiu príležitosť na realizovanie tohto projektu. Je pre mňa zaujímavým podujatím, ktoré dokonale prepája umelecký prejav s technológiami. Zdalo sa mi to ako perfektné miesto na prácu, vývoj a prezentovanie môjho umenia v budúcnosti.

Pandémia mala teda vplyv na tvoju prácu tak, ako v prípade mnohých umelcov. Je však niečo pozitívne, čo si z tohto obdobia môžeš zobrať?

Pandémia samozrejme ovplyvnila život každého z nás rôznymi spôsobmi. Je to najmä kultúrna scéna, ktorá utrpela a stále trpí. No ak mám byť úprimný, rok 2020 bol pre mňa príležitosťou prehodnotiť vlastnú umeleckú prax ako aj budúcu víziu nášho ateliéru. Myslím, že bez korony by som sa k tejto téme nikdy nedostal, nepustil by som sa do aktuálneho diela a nespolupracoval na ňom s Orhanom. Za normálnych okolností veľa cestujem, pripravujem inštalácie, pracujem na nových produkciách. Ale táto doba mi dala možnosť na chvíľu sa zastaviť a pozrieť sa späť na vlastný umelecký proces.

Tvoje dielo bude súčasťou festivalu Art & Tech Days v máji 2021. Prečo by si ho mali prísť ľudia pozrieť?

Mojou ideou je predstaviť inštaláciu rôznym cieľovým skupinám. Na jednej strane im umožní sledovať a počúvať satelity vynesené do vesmíru v jedinečnej atmosfére svetiel a zvukov. Preto by mali prísť a len vnímať toto umelecké dielo, vyskúšať, ako ich zasiahne alebo aj nie! Na druhej strane ľudia, ktorí sa zaujímajú o umenie založené na technológiách, realite a dátach, nájdu potešenie v tom, že uvidia ako celý systém funguje, čo sa s údajmi v súvislosti s umeleckým dielom deje.

Zúčastnil si sa viacerých umeleckých rezidencií v rôznych krajinách. Čo môže podľa teba umelec vyťažiť z takéhoto pobytu? 

Skutočne ma baví žiť nejaký čas v inej krajine. Umelecká rezidencia ale nemusí fungovať pre každého umelca. Čo je náročnejšie, je určite organizácia práce, pretože doma už má človek určité zázemie. Myslím tým priateľov, na ktorých sa vieš obrátiť, obchody, kde nájdeš potrebný materiál, odpadá jazyková bariéra… Takže ak potrebuješ nejakú vec urobiť rýchlo, je lepšie pracovať v domácom prostredí.

Na rezidencii bola organizácia síce naročnejšia, no na každom pobyte som stretol veľa ľudí a v niektorých prípadoch sa z nás stali dobrí priatelia. Asi najväčším prínosom sú následné spolupráce – v mojom prípade sa tak stalo s priateľmi v Austrálii, Nemecku, Turecku, Bulharsku alebo San Franciscu. Takže rezidencia pre mňa v minulosti vždy znamenala, že som našiel ľudí pre ďalšiu spoluprácu. Nie je to tak, že to vždy zúfalo hľadám, jednoducho sa to stalo.

Čo špeciálne ti zatiaľ priniesla rezidencia v Košiciach? 

Košice sú iné najmä pre pandémiu. Väčšinou sa umelec zaujíma o rezidenciu kvôli dobrej povesti miesta, občas chce jednoducho spoznať konkrétne mesto alebo mu ponúkajú dobré podmienky na prácu. V tomto roku je to ale aj o zúfalom hľadaní práce v čase korony (smiech). 

Pre mňa to bola tak trochu kombinácia všetkého. Pracovné podmienky v Šopa Gallery, ktorá ponúka svoje priestory umelcom zapojeným v projekte K.A.I.R. – Košice Artist in Residence, sa javili ako ideálne pre prácu na mojom zámere. Silnou motiváciou bola tiež príležitosť ukázať výsledok na festivale Art & Tech Days. Obyčajne si pred výberom rezidencie robím prieskum, pretože sa chcem ubezpečiť, že zapadám do programu a môj pobyt bude príjemný pre obe strany. Myslím, že práve to sa mi v Košiciach podarilo. Veľa vecí je kvôli korone inak, ako som chcel. Môj pobyt v Košiciach je však skvelý kvôli ľuďom, ktorých som tu doteraz stretol.


Mediaartové rezidencie v Košiciach sú realizované v spolupráci s K.A.I.R. – Košice Artist in Residence.