V opustených baniach východného Slovenska zanechala ťažba toxickú stopu – kyslé vody a ťažké kovy pomaly, no nepretržite otravovali krajinu. Umenie Lorny Solísovej Bravo a Beáty Kolbašovskej túto neviditeľnú hrozbu premenilo na počuteľnú.
Počas dvojmesačnej rezidencie s názvom Photosyntéza spolupracovali umelkyne Lorena Solís Bravo a Beáta Kolbašovská na výstave Counterflow.
Výstava je výsledkom rezidenčného projektu PhotoSyntéza – Jeden svet, jedna krajina, ktorého cieľom bolo prostredníctvom inovatívnych technológií reflektovať ekologické výzvy regiónu východného Slovenska.
Pomocou špeciálnych mikrofónov, akými sú hydrofóny či geofóny, autorky zachytávali zvuky znečistenia, ktoré bežne unikajú ľudskému vnímaniu – pohyb molekúl v kontaminovanej vode či vibrácie presakujúce pôdou. Sonifikácia sa tak stala spôsobom, ako spoznať a pochopiť dlhodobé násilie páchané na prírode.
Industrializácia podľa autoriek pretrhla pôvodný úctivý vzťah človeka ku krajine a vode, ktorý kedysi hlboko zakoreňoval v slovanských mytológiách. Nápravu preto nehľadali v čistej technológii, ale v obnove tohto vzťahu. Kľúčom sa stala fytoremediácia – schopnosť špecifických rastlín absorbovať toxické látky z pôdy. Tento proces nevnímali ako ľudskú dominanciu nad prírodou, ale ako symbiotický akt vzájomnej starostlivosti.
Výstava s názvom Counterflow (Protiprúd) prepájala videoinštalácie, priestorový zvuk a 3D skeny banskej krajiny s mytológiou a vedeckými dátami. Súčasťou expozície sa stali aj samotné toxické sedimenty s obsahom arzénu – vizuálne prítomné, no nedotknuteľné. Práve z nich vyrastala slnečnica ako symbol očisty.
Jedným z kľúčových diel sa stala takzvaná fluviálna mapa, vytvorená z vektorov slovenských riek. Rozobrali ju a znovu poskladali tak, že pripomínala súčasne vodnú sieť, žilový systém aj koreňové štruktúry. Vznikol tak rhizóm, v ktorom sa telo krajiny a telá živých organizmov už nedali oddeliť.
Counterflow neponúkal naivnú víziu návratu do neporušenej prírody. Išlo o radikálne prehodnotenie toho, čo znamená žiť v kontaminovanej krajine. Názov výstavy odkazoval na protiprúd – biologický tok rastlín a baktérií, ktorý absorbuje a neutralizuje ľudskou činnosťou spôsobenú deštrukciu. Stal sa tak projektom o načúvaní tomu, čo ostalo zranené a čo bežne zostáva za prahom nášho vnímania.
Beáta Kolbašovská je slovenská novomediálna umelkyňa, ktorej tvorba zahŕňa site-specific inštalácie, živé vizualizácie, performancie a 3D animáciu. Ako zakladateľka vizuálneho kolektívu Nano VJs a platformy POMA (Platform of Open Media Art) sa zameriava na tvorbu a prezentáciu mediálneho umenia vo verejnom priestore. Pravidelne spolupracuje na medzinárodných projektoch pri tvorbe zložitých multimediálnych diel. Využívaním efemérnych okamihov vytvára zmysluplné interakcie medzi dielom a divákmi. Každá audiovizuálna inštalácia je dôkladne kalibrovaná tak, aby rezonovala s jedinečnou atmosférou daného miesta. Svoje projekty predstavuje po celom svete, pričom v centre jej záujmu sú témy pomalosti a prostredia. V ostatných rokoch predstavila svoje výstupy napr. na Athens Digital Art Festival, Athens, GR (2025), Schafhof – European Art Forum Upper Bavaria, Freising, DE (2025), ON SCREEN FESTIVAL, Vienna, AU (2024), 29th Slavonian Biennial, Museum of Fine Arts in Osijek, HR (2024), IDKF, International digital art festival, Stuttgart, DE (2024), Simultan festival, Timisoara, RO (2024), Prototyp festival, Brno, CZ (2024) a inde.
Lorena Solís Bravo je peruánska umelkyňa pôsobiaca v Amsterdame. Jej prax spája vedecký výskum, špekulatívne myslenie a poéziu, ktoré sa materializujú do filmov, performancií, skulptúr a textov. Vo svojej tvorbe skúma a dekonštruuje koncept identity v rámci moderného-koloniálneho subjektu prostredníctvom skúmania jeho symbiotických vzťahov s inými druhmi, pričom navrhuje rozpustenie hraníc medzi ľudským a neľudským. V týchto priesečníkoch pozýva diváka zažiť svet ako telo v neustálej transformácii a prepojenosti. Umelkyňa pracuje so situovanou a kolaboratívnou metodológiou, často spolupracuje s vedcami a biológmi. Využíva technológie ako Micro CT skenery a elektrónové mikroskopy, ktoré kombinuje s alternatívnymi naratívami. Jej prax vychádza z kritiky toho, ako bola veda historicky konštruovaná a chápaná cez západné hegemonické myslenie, s cieľom premyslieť ju z dekoloniálnej perspektívy a otvoriť ju iným spôsobom poznávania a vnímania. Jej prístup je založený na dôkladnom výskume, ktorý sa následne rozširuje do poetického, snového a zmyslového.
Projekt sa realizoval vďaka spolupráci Creative Industry Košice, IMPAKT (NL), KAIR a Šopa Gallery.
Projekt PhotoSyntéza bol podporený Veľvyslanectvom Holandska na Slovensku.
Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Projekt ďalej podporilo Mesto Košice.