Sen stať sa parfumérom ho z Brazílie priviedol študovať a žiť do Európy. Po dokončení štúdia sa vybral stážovať do Číny, a po nej si povedal, že je čas na cestovanie bez stresu z časových obmedzení. Medzitým ho naši talianski partneri – Destination Makers – z projektu TraCEs vybrali do programu Recharge in Nature. Počas prvého z piatich dní v Dolomitoch bez smartfónu mi prezrádza svoj cestovateľský plán: „O tri týždne idem do Košíc. V Bratislave som o nich počul samé dobré veci.“
V talianskom programe Recharge in Nature (RIN) išlo o testovanie novej formy transformačného turizmu pre jeden z menej rozvinutých regiónov. Do programu bolo vybraných 10 účastníkov, tam sme sa vlastne stretli. Čím bola táto skúsenosť výnimočná pre teba?
Jednou z vecí, ktorú mi dali Dolomity, bolo spoznanie úplne novej formy turizmu a interakcie medzi ľuďmi. Päť dní sme žili v ich geografickom centre bez smartfónov a akéhokoľvek kontaktu s vonkajším svetom. Vďaka tomu sme medzi sebou nadviazali úplne iné vzťahy, všetci sme sa spolu rozprávali otvorene. Zdieľali sme svoje príbehy aj informácie o našich krajinách, pretože sme boli zo všetkých kútov sveta. Veľa sme sa naučili o vlastných kultúrach aj o tamojšej. Čo ma vždy fascinuje, je fakt, že v rámci Európy stačí prejsť malú vzdialenosť, aby sme spoznali inú kultúru – všetky sa niečím líšia.
Počas programu sme pomáhali majiteľovi horskej útulne, meditovali, cvičili jogu a chodili na túry. Vďaka týmto aktivitám sa nám za 5 dní podarilo nadviazať neuveriteľne hlboké priateľstvá, ktoré pretrvávajú dodnes. Často sa zamýšľame nad tým, že podobný program by sa dal robiť kdekoľvek na svete a prospievať ľuďom aj krajinám.
Počas RIN si už mal Košice vo svojom cestovateľskom pláne?
Dolomity v Taliansku boli trochu nečakanou zastávkou na mojej ceste. Keď som sa dozvedel, že som jedným vybraným spomedzi 19 000 kandidátov, svoj cestovateľský plán som trochu zmenil. Predtým som stihol navštíviť Rakúsko, Belgicko, Česko, Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko, Škótsko, Wales, Slovinsko, Španielsko, Ukrajinu, Rusko, Čínu aj USA. Po piatich dňoch v talianskych Dolomitoch som si naplánoval ešte Litvu, Bielorusko, Poľsko, Maďarsko i Rumunsko. Zastávkou v Košiciach som si síce nebol stopercentne istý, ale keď som ťa spoznal, videl nadšenie, s akým o meste hovoríš, stali sa pre mňa jasnou voľbou.
Čo si o nich vedel predtým?
O Košiciach som sa bližšie dozvedel pred dvoma rokmi, keď som bol v Bratislave. Prichádzal som z východu a moja cesta smerovala na západ. Keďže Slovensko leží v srdci Európy, bolo pre mňa strategickým bodom, odkiaľ som mohol cestovať ďalej. Rozhodol som sa zastaviť v hlavnom meste. Páčila sa mi jeho architektúra a stretol som tam veľa milých ľudí. Najviac ma ale prekvapilo, že mnohí sa ma spýtali, či idem aj do Košíc, vraj by som ich určite mal navštíviť. Vtedy som to nemal v pláne, ale povedal som si, že sa na Slovensko ešte vrátim. A naozaj som tu.
Toto je tvoj posledný z 3 dní, ktoré tráviš v Košiciach. Ako na teba zapôsobilo naše mesto? Kde všade si bol a čo si videl?
Uvedomil som si, že Bratislava a Košice sú celkom rozdielne mestá v rámci jednej malej krajiny. Obe ich mám veľmi rád, no na každom sa mi páčilo niečo iné. Obe majú krásnu architektúru, no Košice majú podľa mňa aj o dosť väčšiu kultúrnu diverzitu a šialený vietor, ktorý ma tu prekvapil asi najviac. Košice svojou rozlohou nie sú až také veľké, no ak ide o ich obyvateľov, nepôsobia na mňa ako malé mesto. Dnes napríklad prší a silno fúka, ale vonku je aj tak dosť ľudí. V iných mestách počas dažďa nestretneš takmer nikoho.
Vďaka tomu, že si mi vnukla nápad zoznámiť sa s knižným sprievodcom City Cracker, som stihol vidieť a vyskúšať celkom veľa zaujímavých vecí. Som rád, že ste mi ukázali aj iný pohľad na cestovanie – spoznávanie lokálnych hodnôt a miest, ktoré sú dobre známe iba tomu, kto pozná Košice dôverne. Vďaka tomu som tu na chvíľu naozaj nadobudol pocit ako doma. Táto skúsenosť bola pre mňa svojím spôsobom podobná tej v Dolomitoch, pretože nepatrí do kategórie tradičného turizmu.
Aké miesta si tu navštívil?
Dozvedel som sa, že v Košiciach je najväčšia botanická záhrada na Slovensku. Ako parfumér som som ju nemohol vynechať. Zostal som očarený kaktusovým skleníkom. Magickú atmosféru v ňom ešte viac umocnili padajúce kvapky dažďa. Na stránke The Invisible Mag som našiel mapu Otvorenej mestskej galérie (OMG) a jedno poobedie som venoval pešej prehliadke murálov. Keďže sa rád kochám aj architektúrou, nevynechal som ani najväčšiu gotickú katedrálu na Slovensku, Dóm sv. Alžbety.
A čo tvoje gastronomické košické zážitky?
V Košiciach som prvýkrát ochutnal tradičné bryndzové halušky v Haluškárni. Obsluha bola oblečená v tradičných krojoch a bola veľmi milá. Po tom, ako sme tam vstúpili, som mal pocit, že som sa v jednej chvíli preniesol z moderného rušného mesta na vidiek. Aspoň približne som si vedel predstaviť, aké to na Slovensku bolo kedysi. Bryndzové halušky som doposiaľ nepoznal, preto ani neviem presne charakterizovať ich chuť. Môžem ale povedať, že podľa mňa boli naozaj dobré.
Počas môjho pobytu v Košiciach sa stalo silným zážitkom aj pitie kávy. Na krásnom Dominikánskom námestí s trhoviskom sme boli v San Domenico caffé, kde kávu priamo predo mnou pripravil skúsený barista. Dovolil mi vybrať si vlastný vzor a počas toho, ako ju pripravoval, ma toho o káve aj veľa naučil. To, ako vykonával svoju každodennú pracovnú rutinu, bolo pre mňa umeleckým zážitkom. A to sa mi na Košiciach páči – ľudia, ktorých som tu stretol, sa správali priateľsky a boli zhovorčiví. A aj vďaka nim malo pre mňa mesto v upršanom počasí úplne inú, príjemnú atmosféru. Musím sa priznať, že počas svojich ciest pripisujem mestám sympatie hlavne podľa toho, ako veľmi sú mi sympatickí ľudia, ktorí v nich žijú. Rád ich spoznávam, nielen prostredníctvom kultúry, ale aj spôsobu myslenia.
Ako sa ti objavovalo mesto s naším nekonvenčným lokálnym sprievodcom City Cracker?
Úprimne, s ničím podobným City Crackeru som sa na svojich cestách nestretol. Podľa môjho názoru ide o príručku, ktorá pomáha cestovateľovi objavovať na pohľad neviditeľné miesta a je k nemu veľmi priateľská. Obvykle sa snažím veľa vecí, ktoré chcem v danom meste vidieť, vyhľadať na webe. Niekedy je to ľahké a rýchle, inokedy sa s tým celkom trápim. Vyskúšal a videl som už veľa sprievodcov. Väčšinou boli všetky informačne nasýtené faktami a údajmi o meste a jeho pamiatkach – išlo o učebnicové informácie. Toto je kniha, vďaka ktorej sa môžeš v meste cítiť ako doma. Mať ju je ako mať ozajstného priateľa, ktorý naozaj chce, aby si z jeho mesta videl to najzaujímavejšie a naviguje ťa úplne presne do srdca lokálneho života v Košiciach. Táto kniha ti dokonca dáva odporúčania na zaujímavých Košičanov, ktorých počas svojho výletu môžeš spoznať.
Je možné, že ťa Košice počas troch dní nejako ovplyvnili, zmenili?
Pobyt v cudzom meste alebo krajine ťa vždy trochu zmení. Je to hlavne kvôli kultúre a veciam, ktoré tam vidíš. Pred pár dňami som bol vo Varšave, potom som išiel do Krakova a uvedomil som si, aké rozdielne sú tieto dve mestá v jednom štáte. Košice sú len niekoľko kilometrov ďalej, a ja som si opäť všimol ďalšie rozdiely. To mení a formuje moju osobnosť stále, keď cestujem.
V závere mi Igor vysvetľuje, že cestovať po Európe je veľmi ľahké a lacné, a že si ho oveľa viac vychutnáva po škole a stáži, keď ho netlačia žiadne termíny a môže sa sústrediť len na seba. V každom dobrom košickom kníhkupectve, ale aj informačnom centre, na letisku či v mnohých podnikoch aj na teba čaká tvoj knižný priateľ, nekonvenčný lokálny sprievodca City Cracker. Príď do Košíc a zaži jeden z najlepších výletov inak ako doteraz.