Kolektív stojaci za Creative Industry Košice tvoria ľudia s rôznymi príbehmi i skúsenosťami. Napriek tomu, že zmena ľudí v tíme je prirodzená, často sa stáva, že s niektorými kolegami sa nám lúči ťažko. Najväčšia fanynka Košíc, Oraváčka a CIKE markeťáčka Barbara, ktorá sa rozhodla dať prednosť životu v Košiciach pred Amsterdamom, sa po troch rokoch v CIKE opäť posúva ďalej. Prečítaj si rozhovor o tom, čo tu za ten čas zažila.
Podobne zmýšľajúci ľudia sa dnes vďaka virtuálnym komunitám dokážu nájsť aj na míle ďaleko. Barbare a.k.a. Bobe predurčil trojročnú budúcnosť jeden obyčajný príspevok na Facebooku, cez ktorý sa dostala ku CIKE. V tom čase študovala turizmus a rozvoj destinácií v Holandsku. Zaujímalo ju spojenie verejného sektora so súkromným, a preto už počas štúdia stážovala vo Fonde na podporu kultúry a rozvoja. Pre svoju bakalársku prácu hľadala prepojenie turizmu a kreativity, a vďaka spomínaným sociálnym sieťam a nemalému množstvu preklikov zistila, že v tom čase sme ako jedni z mála na Slovensku turizmus s kreatívou už prepájali v podobe Košice Story Hotela, z ktorého je dnes (aj jej zásluhou) Invisible Hotel.
„CIKE bolo otvorené môjmu nápadu spraviť prieskum a vypracovať marketingový plán pre Invisible Hotel. V Košiciach som preto potrebovala byť fyzicky, a tak som sa rozhodla, že sa tu na 3 mesiace presťahujem.“
Boba spomína, že po príchode do Košíc sa okamžite zapísala na všetky pohybové kurzy, ktoré našla, pretože sa vždy chcela venovať fyzickému umeniu a nová práca aj mesto jej to časovo, priestorovo aj finančne dovoľovali. Rozdiel v kvalite života v Košiciach v porovnaní s Amsterdamom vidí hlavne vo vnímaní osobnej slobody: „V Košiciach sa nemusíš tlačiť. Ak hovoríme o centre mesta, tak v Amsterdame sa mi verejný aj osobný priestor zdal stiesnený. Ulice sú preplnené dokonalými dizajnovými obchodmi, turistami, krásnymi budovami. Každý centimeter má jasný význam a cieľ. Takáto nalinkovaná spoločnosť sa pre mňa v určitom bode stala neslobodnou.”
K dojmom z kompaktnosti Košíc ďalej dodáva: ,,Behom dňa stihneš urobiť veľa vecí, pretože sa nemusíš tak dlho presúvať. Najskôr si to človek neuvedomuje, ale značne to ovplyvňuje kvalitu života. Cesta do Tatier trvá 1,5 hodiny a do prírody si nemusíš kupovať vstupenku, čo je oproti Holandsku luxus.“ Jej záujmy a vzťah ku kultúre zapríčinili jej bleskový prienik do komunity, v ktorej spoznala nových ľudí aj organizácie. Vraví, že košická spoločenská scéna má v porovnaní s veľkomestami tú výhodu, že je intímna a človek je rozpoznateľný. Je to emotívnejšie, lebo kamkoľvek príde, stretne ľudí, s ktorými môže prehodiť pár slov. Zároveň je takáto spoločnosť zrkadlom vlastnej práce, postoja, svedomia. Vraví, že ak si niekde len chvíľu, je jednoduché tváriť sa, že si cool.
„Amsterdamom ľudia prechádzajú. Ťažko sa mi s nimi nadväzoval dlhodobý vzťah, pretože prišli len na chvíľu. V Košiciach viem tvoriť veci a budovať vzťahy, ktoré sú dlhodobé. Nežijem v takej anonymite – a to je super – pretože komunita je tu menšia, ale o to živšia, úprimnejšia. Kultúra nie je v pretlaku a ľudia si z nej stále vedia vybrať, aj keď si myslím, že je tu stále dostatok priestoru pre odborníkov, kritikov, teoretikov…”
Dopísaním bakalárky by tento príbeh mohol skončiť ale nové nápady a dávka entuziazmu, ktorý do projektu vniesla, nás utvrdili v presvedčení poskytnúť Bobe priestor pre realizáciu vlastného kreatívneho potenciálu. Na novej pozícii sa tak mohla realizovať nielen v rámci projektu Invisible Hotel, ale v rámci celého CIKE a tým nám pomôcť v komunikácii lepšie sa priblížiť našej cieľovej skupine. „Ponuka bola pre mňa atraktívna aj preto, že po dokončení školy mi ponúkli pozíciu, na ktorej som sa mohla nielen veľa nového naučiť, ale zároveň mať možnosť prispieť k celkovej komunikačnej a marketingovej stratégii CIKE. Ak by som zostala v Amsterdame, pracovala by som najskôr ako asistentka asistentovho asistenta.“
Sama vraví, že práca na pozícii komunikačného špecialistu v CIKE prináša viacero výhod. Na rozdiel od bežnej pozície v marketingovej agentúre máš v CIKE prehľad o slovenskej kultúrnej a kreatívnej scéne, o biznis modeloch takýchto organizácií, o súčasných technológiách, o design thinking či o startegickom plánovaní. Vo výsledku našej práce prichádza zadosťučinenie a pocit, že robíš niečo skutočne dôležité skrz možnosť rozprávať o veciach, ktoré by mali byť vypočuté. ,,CIKE markeťák” preto vystupuje v pozícii interpréta, keď tlmočí, na prvý pohľad, komplikované veci veľmi jednoducho.
Takmer vždy je to o chápaní zmýšľania tej druhej strany. Je to práca, ktorá neprináša zisky, pretože oveľa dôležitejším výsledkom sú ľudia, ktorí sa hlásia a chcú pracovať na sebe či svojom okolí. Plusom je preto nielen zaujímavý obsah, ale aj priestor na vzdelávanie sa v rámci pozície. CIKE dáva priestor experimentovať, využíva moderné metodológie, prístupy a testuje ich. Preto najdôležitejšími atribútmi človeka, ktorý ju má nahradiť sú podľa nej láska k značke a drive, teda energia, odhodlanie a nadšenie k tejto práci. Je skvelé ak to bude kreatívec, no je rovnako dôležité, aby mal vo veciach systém a poriadok a dokázal riadiť svoj tím.
Na práci v CIKE Boba veľmi oceňuje aj spoluprácu s lokálnymi profesionálnymi štúdiami ako sú Onomatopoje, 436 či Woont, z ktorých sa počas troch rokov stali nielen spoľahliví biznis partneri, ale hlavne priatelia, ktorí ľúbia Košice a sú profíkmi so správne nastavenými hodnotami. Okrem toho mala možnosť zúčastniť sa viacerých vzdelávacích kurzov od projektového manažmentu s Rudofom Takáčom a workshopov cielených na budovanie mäkkých zručností so SUVko Coaching, cez školenia online marketingu až po 4 celodenné konzultácie v bratislavskom štúdiu MILK. „V MILKu mi ukázali, ako rozmýšľať o veciach inak a vedeli ma skritizovať. Dostala som tu nielen základy copywritingu, ale naučila som sa, že sa netreba báť pýtať aj to, ako riešiť problémy konzultáciou a diplomaticky. Tieto 4 dni mi dali viac ako 2 roky samoštúdia.“ To však nie je jediná forma vzdelávania, ktorú mohla využiť. V rámci služobných ciest sa mohla vzdelávať a rozširovať si obzory na konferenciách a výstavách ako Ars Electronica (AT), SULA Conference (FIN), Sensorium – Choreographic Coding LabX (SK) či By Design Conf (SK).
Popri práci v CIKE sa sama zúčastnila niekoľkých performatívnych projektov ako napríklad Ziggurat Project (HU), Ariadnina niť (SK), Hra na Tanec (SK) či Nobject (SK). „Chcela som mať stabilný príjem, aby som mohla robiť vlastné veci a CIKE mi na to poskytlo priestor i čas a podporilo ma v nich.“ Boba stojí za niekoľkými úspešnými projektmi, ktoré sme v CIKE zrealizovali. Okrem Invisible Hotela, prostredníctvom ktorého si k nám našla cestu, je aj hlavnou autorkou knižného sprievodcu Košicami – City Cracker.
„V CIKE si môžeš plniť sny. CIKE bolo otvorené nápadu knižného sprievodcu a spoločne sme nápad vypracovali do súčasnej podoby, rovnako, ako celý projekt Invisible Hotel. Bolo skvelé sledovať, ako sa z Invisible Hotela postupne stáva značka.“
Ďalší rozvoj mesta a organizácie skrz marketing a komunikáciu vidí napríklad v rozvoji publika i v prieskumoch, na základe ktorých sa môžu stratégie tvoriť presnejšie a efektívnejšie. Je tu priestor pre prácu s dátami a ich vizualizáciou do infografík, ktoré by dopovedali CIKE príbehy. V meste by uvítala vznik členskej kultúrnej zóny. Tá by umožnila ľuďom dostať sa ku kultúre bližšie a na pravidelnej báze v rámci jednotlivých podujatí, a to vďaka členskej karte združujúcej kultúrne organizácie za mesačný poplatok.
„Myslím si ale, že skúsenosť je neprenosná a veľa ľudí nemusí pochopiť, čo Košice sú, pretože to najlepšie je neviditeľné. Človek musí Košice zažiť. Sama som si myslela, že tu budem 3 mesiace a už som tu 3 roky. Hlavným dôvodom boli ľudia a možnosť rozvíjať sa. Myslím si, že „špirálovitosť” je dôležitá a prirodzená. Mladý človek potrebuje opätovne odchádzať a vracať sa, hľadať nové impulzy a inšpirácie, vychádzať z poznaného a komfortného.”