Ako sa mení trh práce a čo dnes rozhoduje o hodnote človeka v tíme? Článok vytvorený v rámci projektu x-Inno Radar sa venuje mäkkým zručnostiam ako čoraz dôležitejšej konkurenčnej výhode – nielen pre jednotlivcov, ale aj pre firmy a celý Košický región. Ukazuje, že odbornosť zostáva základom, no jej skutočný prínos sa prejaví až vtedy, keď ju človek dokáže prepojiť s komunikáciou, spoluprácou, adaptabilitou a schopnosťou učiť sa. Text zároveň otvára otázku, ako môžu zamestnávatelia, vzdelávacie inštitúcie aj regionálni aktéri vytvárať prostredie, v ktorom sa talent mení na silné tímy, funkčné partnerstvá a reálne inovácie.
Ako sa menia požiadavky trhu práce a prečo už odbornosť sama o sebe nestačí
Mäkké zručnosti boli dlhé roky vnímané ako príjemný doplnok odbornosti. Niečo, čo zlepšuje atmosféru v tíme, ale nerozhoduje o výkone organizácie. Dnešný trh práce však ukazuje opak. Komunikácia, spolupráca, schopnosť riešiť konflikty, adaptabilita, kritické myslenie či schopnosť učiť sa nové veci už nie sú doplnkom ku kvalifikácii. Stávajú sa jednou z hlavných podmienok zamestnateľnosti, inovácií a konkurencieschopnosti regiónov.
Z pohľadu HR a zamestnávania vidíme tento posun veľmi konkrétne. Firmy už nehľadajú iba človeka, ktorý „vie robiť svoju prácu“. Hľadajú človeka, ktorý dokáže pracovať v meniacom sa prostredí, komunikovať naprieč tímami, prijímať spätnú väzbu, niesť zodpovednosť a riešiť situácie, ktoré nemajú presný návod. Technické vedomosti zostávajú dôležité, ale ich hodnota sa ukáže až vtedy, keď ich človek dokáže použiť v spolupráci s inými ľuďmi.
Tento trend je obzvlášť dôležitý pre Košický región a východné Slovensko. Región stojí na rozhraní viacerých svetov: silného IT sektora, priemyselnej transformácie, príchodu veľkých investorov, kultúrneho a kreatívneho priemyslu, univerzitného prostredia a verejných inštitúcií. Práve medzi týmito svetmi vzniká najväčší potenciál, ale aj najväčšie napätie. Inovácie nevznikajú iba z technológie. Vznikajú tam, kde sa ľudia z rôznych prostredí dokážu dohodnúť, pomenovať problém, hľadať spoločné riešenie a pretaviť ho do praxe.
Čo dnes firmy reálne sledujú
Ešte pred niekoľkými rokmi boli pracovné inzeráty postavené najmä na tvrdých zručnostiach. Zamestnávatelia presne uvádzali, aké programy má kandidát ovládať, s akými nástrojmi má vedieť pracovať, aké certifikáty má mať a koľko rokov praxe sa od neho očakáva. Tento typ odbornosti je stále dôležitý, no jeho povaha sa mení. Mnohé technické zručnosti sa dajú v organizácii pomerne rýchlo doškoliť, najmä ak má firma jasné procesy, interné know-how a ochotu investovať do adaptácie nových ľudí. Oveľa zložitejšia otázka však znie: ako naučiť človeka spolupracovať, komunikovať pod tlakom, niesť zodpovednosť, prijímať spätnú väzbu alebo fungovať v tíme, kde sa stretávajú rôzne profesie, generácie a spôsoby premýšľania? Práve preto sa pozornosť zamestnávateľov presúva od otázky „čo všetko kandidát ovláda“ k otázke „ako sa učí, ako spolupracuje a ako sa správa v reálnych pracovných situáciách“.
Pri nábore sa čoraz častejšie ukazuje, že rozdiel medzi kandidátmi nerobí iba životopis. Rozhoduje spôsob, akým človek premýšľa, komunikuje a reaguje na neistotu. Zamestnávatelia sledujú, či kandidát vie jasne pomenovať vlastnú skúsenosť, či rozumie svojej úlohe v tíme, či dokáže hovoriť o chybách vecne a či vie prepájať vlastnú odbornosť s potrebami organizácie.
Medzi najžiadanejšie mäkké zručnosti dnes patria najmä komunikačné schopnosti, tímová spolupráca, schopnosť riešiť problémy, flexibilita, zodpovednosť, analytické a kritické myslenie, samostatnosť, schopnosť učiť sa a emočná stabilita. V manažérskych a projektových pozíciách sa pridáva schopnosť facilitovať diskusiu, viesť ľudí cez zmenu, rozhodovať sa pri neúplných informáciách a prepájať rôzne záujmy.
Práve tu sa často ukazuje rozdiel medzi deklarovanou a reálnou pripravenosťou kandidátov. Mnohí ľudia majú formálne vzdelanie, odborný základ aj ambíciu pracovať. Chýba im však skúsenosť s projektovou prácou, konštruktívnou spätnou väzbou, prezentáciou vlastného riešenia alebo spoluprácou mimo známeho prostredia. To nie je individuálne zlyhanie. Je to dôsledok systému, ktorý dlhodobo viac hodnotil správnu odpoveď než schopnosť pýtať sa, skúšať, argumentovať a spolupracovať.
Košický región potrebuje prekladač medzi sektormi
Košice majú výhodu, ktorú mnohé regióny nemajú: kombináciu technického talentu, univerzít, IT komunity, kreatívneho sektora, priemyslu a rozvíjajúcich sa inovačných iniciatív. Táto kombinácia však sama o sebe nestačí. Ak medzi aktérmi nevzniká dôvera, spoločný jazyk a schopnosť spolupracovať, potenciál zostáva rozdrobený.
Kreatívny a kultúrny priemysel má v tejto téme špecifickú rolu. Dokáže prinášať do regiónu zručnosti, ktoré tradičné priemyselné alebo technické prostredie často podceňuje: prácu s príbehom, empatiu, dizajnové myslenie, facilitáciu, schopnosť zapájať komunity, vizualizovať komplexné témy a prepájať ľudí okolo spoločnej vízie. V čase, keď sa firmy aj verejné inštitúcie snažia zvládnuť digitálnu a zelenú transformáciu, sú práve tieto schopnosti praktickou infraštruktúrou zmeny.
Mäkké zručnosti preto nemajú byť chápané ako samostatné školenie raz za rok. Majú byť súčasťou toho, ako región tvorí projekty, pripravuje ľudí na pracovný trh, vedie organizácie, rozvíja inovácie a komunikuje verejné politiky. Ak má Košický región udržať talent a zároveň prilákať nových ľudí, potrebuje nielen pracovné miesta, ale aj pracovné prostredia, v ktorých sa ľudia môžu rozvíjať, spolupracovať a vidieť zmysel svojej práce.
Výzva pre zamestnávateľov
Firmy si dôležitosť mäkkých zručností uvedomujú čoraz viac, no nie vždy ich vedia systematicky rozvíjať. Často ich očakávajú už pri nástupe, ale menej často vytvárajú prostredie, kde sa dajú trénovať.
Zamestnávatelia by preto mali presnejšie definovať, aké mäkké zručnosti potrebujú pre konkrétne typy práce. Iné kompetencie potrebuje človek vo výrobe, iné projektový manažér, iné človek v kreatívnom tíme a iné líder zodpovedný za zmenu. Dôležité je tiež nehodnotiť mäkké zručnosti len intuitívne. Dajú sa pozorovať, rozvíjať aj merať cez konkrétne správanie: ako človek rieši konflikt, ako si pýta informácie, ako pracuje s nejasným zadaním, ako reaguje na spätnú väzbu alebo ako prispieva k práci tímu.
Mäkké zručnosti ako súčasť výkonu organizácie
Ak chceme o mäkkých zručnostiach hovoriť vecne, nemali by sme ich vnímať ako osobnostné vlastnosti, ktoré človek buď má, alebo nemá. V pracovnom prostredí sa prejavujú najmä v konkrétnom správaní: v tom, ako človek komunikuje s kolegami, ako zvláda tlak, ako reaguje na zmenu, ako pracuje so spätnou väzbou a ako prispieva k riešeniu spoločných úloh.
Pre organizácie to znamená dôležitú zmenu. Nestačí napísať do pracovného inzerátu, že hľadáme „komunikatívneho a tímového človeka“. Takéto formulácie sú príliš všeobecné a často nepomáhajú ani zamestnávateľovi, ani kandidátovi. Oveľa užitočnejšie je pomenovať, čo daná pozícia reálne vyžaduje.
Až keď sú tieto očakávania konkrétne, dajú sa mäkké zručnosti lepšie rozpoznať pri výbere ľudí a následne rozvíjať v praxi. Ich rozvoj nevzniká jedným školením, ale opakovanou skúsenosťou: projektovou prácou, kvalitným vedením, spätnou väzbou, mentoringom, reflexiou a prostredím, v ktorom sa ľudia môžu učiť aj z chýb. Práve takéto prostredie rozhoduje o tom, či sa odborný potenciál ľudí premení na reálny výkon organizácie.
Pre región, akým je východné Slovensko, je to osobitne dôležité. Má odborníkov, študentov, kreatívnych ľudí, technologické firmy, priemyselné podniky aj verejné inštitúcie. Otázka však nie je iba to, či tu existuje talent. Otázka je, či sa tento talent dokáže prepájať, spolupracovať a vytvárať spoločné výsledky. Mäkké zručnosti sú preto jedným z predpokladov toho, aby vedomosti, nápady a investície nezostali izolované, ale menili sa na funkčné projekty, služby a partnerstvá.
Z môjho pohľadu budú mäkké zručnosti v najbližších rokoch jedným z hlavných rozdielov medzi ľuďmi, ktorí si prácu iba hľadajú, a ľuďmi, ktorí si vedia svoju hodnotu na trhu práce dlhodobo budovať. Odbornosť zostane základom, ale sama o sebe už nebude stačiť. Rozhodovať bude schopnosť učiť sa, spolupracovať, komunikovať, prispôsobiť sa zmene a prevziať zodpovednosť za výsledok. Práve tieto schopnosti budú určovať, či človek dokáže svoju odbornosť reálne uplatniť a či organizácie dokážu z ľudí vytvárať silné tímy, nie iba obsadené pracovné pozície.
Autor: Katarína Tešla
Projekt je podporený programom Interreg CENTRAL EUROPE so spolufinancovaním z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
