Futbal ako zdroj novodobého otroctva. Kritický pohľad Samuela Velebného na majstrovstvá sveta v Katare

Odmalička ho na tribúnach fascinovali ultras a ich prežívanie hry. Nestačilo mu sedieť oproti. Chcel s nimi spievať, tancovať a vytvárať atmosféru zápasu všetkými možnými spôsobmi. Na štadióne TJ Lokomotíva v košickom Čermeli sa stal aj výtvarníkom. Odveký milovník futbalu, košický umelec, muralista a účastník Home Residency – Samuel Velebný – kritizuje neľudské pracovné podmienky v Katare, kvôli ktorým pri výstavbe futbalových štadiónov prichádzajú o životy tisíce migrantov.


Kolískou futbalu sa pred 150-timi rokmi stala Európa. Pracujúca trieda vtedy žila v zlých zdravotných a finančných podmienkach, nespravodlivosti i negramotnosti. Neskôr, v 70. rokoch, budoval štátny podnik obdobné multi-športové štadióny po celej krajine. Za socializmu ich ľudia stavali spoločne v rámci povinných brigád. Rokmi sa stav futbalového priemyslu aj životná úroveň pracujúcej triedy v Európe výrazne zlepšili a z hry sa stala zábava všetkých.

Majstrovstvá hanby 2022

Proces, ktorý predchádza výberu destinácie pre realizáciu majstrovstiev sveta je celkom zložitý. O podaných prihláškach rozhoduje komisia zložená zo zapojených krajín, a to približne 10 rokov vopred. Organizácia majstrovstiev sveta je prestížnou príležitosťou a neľahký boj o získanie titulu nie je vždy transparentný. Úspešnej kandidatúre Kataru predchádzalo niekoľko legitímnych lobistických, ale aj nelegálnych krokov. Napríklad, šejk Tamim bin Hamad kúpil podiel v obľúbenom tíme francúzskeho prezidenta – Paris Saint-Germain, ktorý začal aktívne sponzorovať. Neskôr prisľúbil, že v prípade úspechu uprednostní pri realizácii zákaziek francúzske firmy. FC Barcelona získala 170 miliónov za nápis Qatar Airways na hráčskych dresoch. „Za úplatky bolo pokutovaných niekoľko predstaviteľov FIFA. Preto sa dá povedať, že Katar získal majstrovstvá podvodom,“ vysvetľuje Samo.

Katar je krajinou bez futbalovej tradície. V súčasnosti tam vzniká 8 futbalových štadiónov, z ktorých sa po majstrovstvách väčšina rozoberie. „V Európe a na Slovensku máme štadióny, pretože ľudí baví futbal. V Katare ide o jednorazové podujatie, pri ktorom spojenie s krajinou neexistuje,“ hovorí. Futbal najčastejšie vnímame ako kontakt s loptou, zdraviu prospešnú aktivitu, čas strávený s priateľmi, ale aj zábavu. V širšom kontexte, aj v prípade Kataru, sa futbal ukazuje ako nástroj získavania geopolitickej moci. Krajina má v arabskom regióne vážne problémy. Vedie zástupné vojenské konflikty, hrozí jej vypuknutie vojny so Saudskou Arábiou a faktom je, že postupne vyčerpá aj svoje neobnoviteľné zdroje. Majstrovstvá budú sledovať takmer 4 miliardy ľudí a Katar sa stane slávnym. To do krajiny prinesie ďalšie investície.

„Bolo by to v poriadku, je to prirodzený vývoj. Ako futbalovému fanúšikovi mi však nesmierne vadí, že pracovné podmienky v Katare sú nezlučiteľné s európskymi zákonmi, kultúrou a spravodlivosťou. Pri výstavbe štadiónov zomierajú ľudia. Takýto stav je vo futbale 21. storočia neakceptovateľný.“

SAMUEL VELEBNÝ
Šváby v ubytovaní migrujúcich pracovníkov, Katar. Ilustrujú dehonestujúce životné podmienky, ktoré znášajú migranti pracujúci v krajine. © Amnesty International

Z pokroku do krajiny novodobého otroctva

V emiráte na Arabskom polostrove prebiehajú prípravy najväčšej oslavy futbalu – športu, ktorý vzišiel z Európy. V posledných rokoch sa ukázalo, že v riešení problematiky migrantov má rovnako vážne nedostatky. V porovnaní futbalových priemyslov má európsky kontinent jednoznačne najlepšie podmienky a diplomaciu s celosvetovo najsilnejším hlasom. „Preto nerozumiem, ako je možné, že nikto, okrem Amnesty International, to Katarčanom nevytkne. Nikto z Európy im nepohrozil odobratím titulu,“ vysvetľuje Samo.

Cudzinci, ktorí v krajine vykonávajú robotnícke práce (bez kvalifikácie), väčšinou prichádzajú z krajín, ktoré sú v rozvrate (Nepál, Bangladéš, Pakistan, Indonézia a iné). V Katare nefungujú v rámci pracovného pomeru, ale na základe sponzorského systému, tzv. kafala. Funguje na nasledovnom princípe: sponzor zaplatí migrantovi víza a vydá povolenie na pobyt v krajine. Obaja podpíšu pracovnú zmluvu, ktorá migranta zaväzuje k 5-tim rokom práce bez možnosti jej zmeny alebo podania výpovede. Ak sa robotník vzprieči, sponzor má právo udať ho, následne ho môžu zatknúť a deportovať z krajiny. Odoberú mu doklady a nechajú len jeden – ten s povolením pracovať a žiť v krajine. Pracovná doba robotníkov je 16 hodín, pričom hodinová sadzba za vykonanú prácu na stavbe pri 50°C je často menej ako 1 dolár. V skutočnosti sú robotníci vyplácaní neskoro alebo vôbec. V krajine sú zakázané robotnícke združenia a vo vynucovaní ich práv sú úplne bezmocní.

Za posledných 10 rokov sa katarská vláda zaviazala k reforme pracovných podmienok niekoľkými dokumentmi. Podľa Amnesty International však podnikli len obmedzené množstvo reálnych krokov. Organizácia poukazuje na obrovský paradox masívnych finančných príjmov FIFA, ktorá je riadiacou organizáciou majstrovstiev. Ako príklad udáva jej príjmy z roku 2014, ktoré predstavovali sumu 2 bilióny dolárov (1,87 biliónov eur), zatiaľ čo mesačný príjem robotníka pracujúceho na výstavbe najväčšieho štadiónu Khalifa Stadium je 220 dolárov (193,41 eur).

Na katarskom štadióne v Lusail vznikne v roku 2020 až 85 000 miest na sedenie. V roku 2022 na ňom prebehne otvorenie aj záver šampionátu. © Výkonný výbor FIFA, Getty Images

„Katarčania sľúbili, že to zlepšia. Že majstrovstvá sú skvelou príležitosťou, ako sa zmeniť. Ale nemajú to v krvi a majú toľko peňazí, že každého, kto sa ohradí, dokážu efektívne umlčať. Bude zaujímavé sledovať, či futbalisti a všetky hviezdy, ktoré tam prídu, na to vôbec niečo povedia.“

SAMUEL VELEBNÝ
Katarské ubytovanie robotníkov pochádzajúcich z krajín v kríze. © Amnesty International

Hlas tribún rezonuje, treba ho aktivovať

„Sledujúc, že nikto nič nehovorí, som dospel k pocitu, že treba aktivovať hlas tribún,“ vysvetľuje Samo. Pustil sa do dlhodobejšieho umeleckého projektu, ktorý predstavuje tému histórie futbalu z perspektívy pracujúcej triedy a vyzýva k manifestácii. Vytvoril webstránku, na ktorej používatelia nájdu video i 3 eseje na témy: Futbal is a game, Futbal is an industry, Futbal is a geopower. Pribudne aj merch – vlajka a šál, ktorými budú môcť manifestovať na štadiónoch, ale pokojne aj doma na balkóne. „Viem, že sám s tou situáciou nič nezmôžem, no s tým dianím jednoducho nesúhlasím. A ak sa niečo objaví na tribúnach, tak to rezonuje, pretože je to vidieť. V ľuďoch chcem vzbudiť záujem, aby sme spoločne vytvorili tlak,“ dopĺňa. Porovnáva situáciu v Európe, kde futbal prispel k zlepšeniu pozície pracujúcich. Paradoxom je, že futbal mimo Európy pracujúcim nepomáha vôbec. A ešte väčšou absurditou je, že hoci sa celý svet presúva do Kataru, aby zlepšil tamojšie podmienky, v skutočnosti sa to vôbec nedeje.

„Vďaka médiám futbal už dávno nie je lokálnou záležitosťou. V Afrike fandia Angličanom, v Arábii Španielom. V Košiciach je sranda myslieť len na najväčšieho rivala – Prešov, ale je dôležité, aby sa fanúšikovia zaujímali aj o  globálne témy, pretože manifestačný potenciál a sila rezonancie je veľká.“

SAMUEL VELEBNÝ

Vzniku jeho projektu predchádzal kriticko-reflexívny výskum, ktorý je odhodlaný preklopiť do medzinárodnej kampane, ktorú by šíril medzi komunitami a fanúšikmi po celom svete. Jeden je málo. Zdieľaj Samov projekt a ukáž, že voči osudom iných nie si ľahostajný/á. Pomôcť môžeš aj svojím podpisom petície Amnesty International. Vypočuj si Samovu prednášku na mini konferencii v Tabačke Kulturfabrik už 26. Augusta 2020. Projekt vznikol aj vďaka jeho účasti v CIKE programe – Home Residency.


Projekt je spolufinancovaný z programu Európskej únie Kreatívna Európa.