Ako odolný je miestny kultúrny ekosystém? Regionálne prostredie na Slovensku nám ponúka indície

Výskum

Každá prosperujúca kultúrna scéna sa neustále mení a prispôsobuje zmenám, ku ktorým v spoločnosti dochádza. Z pohľadu moderných spoločenských vied, zohráva kultúrny a kreatívny sektor dôležitú úlohu v blahobyte spoločnosti a dokonca aj v jej ekonomickej odolnosti. Miestne kultúrne ekosystémy, ktorým sa darí, by sa zbytočne nemali poškodzovať umelou redistribúciou. Tým, že im umožníme pokračovať v nadprodukcii projektových konceptov a finančných nárokov, môžu lepšie vytvárať kultúrne hodnoty, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť všetkých. Každý miestny ekosystém má jedinečnú úlohu vďaka svojim komparatívnym výhodám oproti ostatným.

Prostredníctvom analýzy údajov z archívu Fondu na podporu umenia sme sa v našom výskume zamerali na otázku pôsobenia niekoľkých kľúčových faktorov, ktoré by mali viesť k systematickým zmenám v miestnych ekosystémoch. Tvorcom kultúrnej politiky, miestnym inštitúciám, samotným umelcom a odborníkom pôsobiacim v kultúrnej a kreatívnej oblasti to môže poskytnúť cenné poznatky.

Kultúrny ekosystém je hlboko prepojený s ekonomickým, sociálnym a historickým kontextom miesta. Nemáme ho spoľahlivo zadefinovaný, ale vieme o ňom, že je ovplyvnený rôznymi silami, z ktorých niektoré je ťažké objektívne sledovať.

Pomocou analýzy inšpirovanej ekonomickou komplexitou sme preskúmali ich súčasnú históriu a to, ako sa vyrovnali s komplikáciami neočakávaného narušenia spôsobeného pandémiou Covid-19. Popri výzvach, ktoré pandémia prostrediu priniesla, bolo naším cieľom zamerať sa viac na zložité, ale v konečnom dôsledku pozitívne procesy, ktoré môžu u životaschopných ekosystémoch podporiť ich vitalitu a iné doviesť k poklesu kondície, stagnácii a napokon úpadku v kultúrnom a kreatívnom sektore. Naším hlavným cieľom bolo odhaliť, ktoré vplyvné sily formujú kultúrne prostredie v rôznorodej krajine s pestrým socioekonomickým zázemím.

Prvým významným zistením štúdie je dôležitosť silných miestnych ekonomík. Tie majú priaznivý vplyv hneď od začiatku pri vytváraní projektových žiadostí. Ekonomické postavenie regiónu súvisí so schopnosťou tvorivých ľudí nachádzať pre kultúru podporu, aj keď nekomerčné umelecké formáty sú vo všeobecnosti pri prijímaní tejto perspektívy opatrné.

Lokalizácia podľa sídiel žiadateľov projektov FPU za celý čas činnosti fondu umožňuje znázorniť rôzne veľké miestne kultúrne ekosystémy naprieč Slovenskom na úrovni obcí a miest. Veľkosť krúžku zodpovedá historickému objemu žiadaných finančných prostriedkov. Farebná škála odlišuje mieru úspešnosti v hodnotení. Zdroj: FPU (2024), GKÚ Bratislava (2024).

Významnú úlohu v kultúrnom živote dokázateľne zohrávajú regionálne rozdiely

Kultúrny rozvoj celej krajiny možno posilniť prerozdelením zdrojov medzi silnými a slabšími regiónmi. Je dôležité zaistiť, aby ekonomicky úspešné miestne ekosystémy zbytočne nebrzdilo neúmerné prerozdeľovanie, pretože tieto miesta často poskytujú úrodnú pôdu pre rast takých kultúrnych hodnôt, ktoré sa až neskôr ukážu životne dôležité pre celú spoločnosť, aj perifériu. Analýza ďalej potvrdzuje negatívny vplyv pandémie na miestne ekosystémy. Došlo k zabrzdeniu tvorby zámerov aj miery získavania projektov, no neovplyvnilo to úspešnosť predkladaných projektov.

Tvorcovia kultúrnej politiky potrebujú myslieť na implementáciu flexibilných podporných systémov pre kultúrne projekty, najmä s ohľadom na nárast požiadaviek v čase krízy. Nedávne udalosti však zdôraznili zmysel adaptabilných podporných systémov počas krízových situácií. Analýza naznačuje, že je kriticky potrebné mať možnosť upravovať kultúrnu politiku tak, aby vyhovovala úsiliu jednotlivcov aj skupín, pričom treba vnímať jedinečné výhody aj výzvy, ktorým čelí každý typ aktéra.

Programová štruktúra podaných projektov FPU od žiadateľov so sídlom v miestnych kultúrnych ekosystémoch v mestách Slovenska nad 25 tisíc obyvateľov v (A) absolútnom a (B) relatívnom vyjadrení zastúpenia programov 1 až 7. Zdroj: FPU (2024), GKÚ Bratislava (2024).

Živé kultúrne prostredie môže prosperovať ešte viac vďaka flexibilným podporným štruktúram, ktoré umožňujú efektívne prekonať aj neočakávané prekážky a posilňovať tým odolnosť. Zistenia z výskumu v tomto smere zdôrazňujú úlohu špecializácie kultúrnych ekosystémov. Každý z nich má jedinečné zameranie založené na mixe svojich silných stránok, a to aj v rámci medzinárodného kontextu. Zdokumentovaním dynamiky špecializácie sa nám podarilo položiť základy pre hlbšie pochopenie faktorov, ktoré okolo nej formujú miestne kultúrne ekosystémy. Vnímame, že ďalšie poznatky v tejto oblasti ponúkajú príležitosti na zvýšenie odolnosti v kreatívnych oblastiach, ku ktorým sme sa v tejto štúdii sotva priblížili.

Zistenia o vplyve špecializácie, diverzity miestnej kultúrnej produkcie, sú zásadné pre prijímanie lepšie informovaných rozhodnutí, vytváranie politík citlivejších na kontext, a v konečnom dôsledku hospodárnejšie rozdeľovanie zdrojov. Jednou z odhalených systémových čŕt skúmaného procesu je prevaha organizovaných subjektov v systéme podpory. Je výsledkom ľahšieho angažovania komunity cestou formalizovaného kultúrneho úsilia v porovnaní s individuálnymi umeleckými a kultúrnymi aktivitami, ktoré však v prostredí majú podstatné miesto. Nárast individuálnej podpory počas pandémie naznačuje veľavravný posun v dynamike ekosystému.

Štruktúra programu 1 – umenie podľa podaných projektov FPU od žiadateľov so sídlom v miestnych kultúrnych ekosystémoch v mestách Slovenska nad 25 tisíc obyvateľov v (A) absolútnom a (B) relatívnom vyjadrení. Zdroj: FPU (2024), GKÚ Bratislava (2024).

Štatistické modelovanie nám tu totiž naznačuje, že formálne postavenie žiadateľov, socioekonomické faktory a vplyv pandémie mali na skúsenosť s procesom paralelný vplyv. Napriek nižšej miere úspešnosti, jednotlivci vykazujú vyššiu produktivitu pri vytváraní nových projektových zámerov, čo naznačuje, že menej formalizované štádiá kultúrnej produkcie môžu mať v skutočnosti vyšší potenciál ako neskoršie, už organizované štádiá. Negatívny vplyv pandémie na vývoj a získavanie projektov v kultúrnom prostredí sa dal očakávať. Zatiaľ čo prostredie evidentne na zmenu okamžite zareagovalo, metódy hodnotenia agentúry zostali v čase konzistentné.

Škody, ktoré boli pandémiou spôsobené miestnym ekosystémom, tak vyvolávajú obavy, ako dobre dokážu dnešené podporné systémy zvládnuť vonkajšie výzvy v budúcej kríze. A preto sa náš výskum snaží o zlepšenie chápania miestnych kultúrnych ekosystémov. Pristúpili sme k tejto výzve preskúmaním faktorov, ktoré výrazne ovplyvňujú ich rast alebo úpadok. Výsledky zdôraznili dôležitosť adaptability a cieleného posilňovania odolnosti v kultúrnych ekosystémoch, najmä, ak hrozí, že budú opäť čeliť neočakávaným narušeniam. Štúdia na záver navrhuje rôzne spôsoby budúceho výskumu, ako je skúmanie neformálnych kultúrnych sietí, nepriamych účinkov pandémie a úlohy kultúrnych politík pri posilňovaní odolnosti miestnych ekosystémov.

Prečítajte si celú štúdiu v prílohe: