Aby sme mohli prinášať kvalitné služby, musíme sa sami vzdelávať

V Creative Industry Košice chceme poskytovať čo najkvalitnejšie služby, preto vlastné vzdelávanie považujeme za nevyhnutné. K tomu nám pomáhajú aj študijné cesty. Jednou z nich bola mobilita s názvom Dizajnovanie politík so Simonom Goughom.


Naši kolegovia – Alexandra Tkáč Posypanková a Martin Mojžiš, sa počas leta zúčastnili dvojdňového workshopu. Za novými vedomosťami vycestovali v júli do Londýna, mestskej časti Greenwich, v ktorej sa nachádza Design district. Ten sa skladá zo 16 budov navrhnutých ôsmimi architektmi a ponúka pracovné priestory pre ľudí z kreatívneho priemyslu. „Podobné vzdelávacie cesty sú pre našu organizáciu veľmi dôležité. Vzdelávať sa a získavať nové zručnosti od expertov, nielen zahraničných, nás posúva vpred a rozširuje naše obzory,“ hovorí o potrebe študijných ciest Alex.

„Podobné vzdelávacie cesty sú pre našu organizáciu veľmi dôležité. Vzdelávať sa a získavať nové zručnosti od expertov, nielen zahraničných, nás posúva vpred a rozširuje naše obzory.“

Alexandra Tkáč Posypanková

Vzdelávacia cesta na tému facilitácie

Užitočné zručnosti a vedomosti získali Martin a Alex z oblasti facilitácie. Nielenže sa naučili rôzne facilitačné metódy, ale aj to, kedy je ich najlepšie aplikovať – či už pri výskume, workshopoch zameraných na stratégiu alebo ideačných workshopoch.

Workshop viedol Simon Gough, expert na tému facilitácie dizajnových procesov a zručností. Simon Gough pomáha vytvárať nové služby a budovať dizajnové zručnosti v startupoch aj veľkých podnikoch, zároveň vyučuje dizajn služieb, sociálne inovácie a dizajnový leadership (service design, social innovation and design leadership) na univerzite Ravensbourne v Londýne.  

Facilitácia je proces, ktorý vedie k cieľu

Facilitácia je metóda alebo technika, pri ktorej facilitátor sprevádza účastníkov facilitačného procesu sériou krokov a privedie tým účastníkov k vopred definovanému cieľu alebo výsledku. Facilitátor má teda za úlohu sústrediť sa na procesné aspekty facilitačného procesu, zatiaľ čo účastníci majú za úlohu aplikovať svoje znalosti na vybraný problém v rámci svojej organizácie.  

Rôznorodí ľudia majú rozličné potreby a očakávania

V CIKE sme súčasťou mnohých projektov, ktoré tvoria rôznorodí ľudia. Je pre nás preto prínosom ak vieme ako facilitovať a spolupracovať s rôznymi typmi ľudí a ako naplniť ich potreby a očakávania. „Dozvedeli sme sa, aké dôležité je vytvoriť ten správny priestor na facilitáciu, v ktorom sa účastníci facilitačného procesu uvoľnia, a aj ako ho vytvoriť,“ opisuje svoje poznatky Alex. Dôležitou výbavou každého facilitátora sú tzv. icebreakers (budiče), vďaka ktorým napomáha prelomiť ľady medzi účastníkmi workshopu. Napriek tomu, že facilitátori sa snažia byť inovatívni a využívajú vždy zaujímavejšie icebreakers, účastníci sa nie vždy cítia komfortne pri aktivitách, ktoré si vyžadujú veľa interakcie s cudzími ľuďmi. „Preto je dobre známa aktivita ,dve pravdy a jedna lož‘ overeným icebreakerom, ktorý síce nie je najinovatívnejší, ale vždy funguje,“ dodáva Alex.  

Nekonferencia odstraňuje hierarchiu organizácie

Ďalšou zaujímavou metódou, ktorú  dokážeme efektívne využiť, je tzv. unconference, alebo nekonferencia. Je alternatívou k tradičným konferenciám – štruktúrovaným stretnutiam v podobe prednášok a diskusie o konkrétnej téme. Hoci sa pri „nekonferencii” zachováva táto základná myšlienka, ide o neštruktúrované stretnutie, kedy účastníci rozhodujú o tom, kedy a o čom sa budú zhovárať.

Účastníci „nekonferencie” sú na začiatku oboznámení s vopred vybranou témou a sami, na základe dohody medzi sebou, vypĺňajú rozvrh „nekonferencie”. Následne si môžu vybrať, ktorých časových slotov sa zúčastnia a zároveň facilitovať časové sloty a témy, ktoré sami navrhli.

Vďaka tejto metóde dokážeme odstrániť hierarchiu organizácie, v ktorej sa „nekonferencia“ odohráva, pretože každý z účastníkov má rovnakú možnosť navrhnúť o čom sa bude diskutovať bez ohľadu na jeho pozíciu v organizácií.  
 

Čo sme sa naučili, využijeme v praxi

Nielen spomínané metódy sú veľmi dôležité pri práci s mladými ľuďmi. Práve tí sú vo veľkej miere súčasťou projektu Youth 4 Bauhaus. V rámci Youth 4 Bauhaus ide o spoločné úsilie vybudovať udržateľnú, inkluzívnu a „krásnu budúcnosť”, v ktorej sa vytvára priestor na navrhovanie budúcich spôsobov života. Speculative design alebo špekulatívny dizajn je proces adresovania veľkých spoločenských problémov pomocou dizajnových procesov a systémov. Špekulatívny dizajn teda umožňuje dizajnérom prinášať riešenia, ktoré nie sú limitované technologickými, spoločenskými, kultúrnymi či politickými bariérami. Táto technika by dokázala v rámci Youth 4 Bauhaus priniesť inovatívne riešenia, ktoré strategicky ovplyvňujú vývoj spoločnosti.  

Vďaka podobným mobilitám a samovzdelávaniu sa ako organizácia dokážeme neustále posúvať a zlepšovať. Prečítaj si o našich projektoch a aktivitách a zisti, ako sa nám darí využívať všetky naše nové poznatky a zručnosti.

______

Študijnú cestu v rámci projektu Co-creation mobility z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.