Mesto Košice premieňa zanedbanú oblasť na živý park prostredníctvom spolupráce s občanmi. Viac ako 2 096 obyvateľov sa zapojilo do prieskumu a vyjadrilo svoj názor. Pochopenie potrieb komunity je kľúčové pre vytvorenie priestoru, ktorý skutočne patrí jeho ľuďom.
Projekt „Park za Sladovňou“ sa začal v roku 2019 s jednoduchou, ale silnou myšlienkou: občania by mali byť hlavnými dizajnérmi svojich vlastných verejných priestorov. Oblasť bola dlho zanedbávaná – spájaná s odpadom, zlými podmienkami a sociálnym vylúčením. Dnes sa premieňa na živý, prístupný zelený priestor, ktorý odráža skutočné potreby ľudí, ktorí v okolí bývajú.
Viac ako 2 096 obyvateľov sa zúčastnilo prieskumov, v ktorých zdieľali svoje priority – viac zelene, kvetinové záhony, pokojné zóny, detské ihriská a miesta na grilovanie. Občania neskončili len pri prieskumoch; vyhrnuli si rukávy a zapojili sa do upratovacích prác, pomohli odstrániť 3,5 tony odpadu z tohto miesta.
Toto praktické zapojenie vybudovalo pocit spoluvlastníctva, ktorý žiadny proces plánovania zhora nadol nemôže nahradiť.
Čo chcú obyvatelia Košíc?
Výsledky prieskumu
Aby sa zabezpečilo, že nový park skutočne odráža želania komunity, mesto uskutočnilo rozsiahle dotazníkové zisťovanie. Výsledky poskytli jasný obraz o tom, ako by mal vyzerať budúci „Park za Sladovňou“.
Prieskum oslovil široký prierez komunitou – 53,3 % respondentov tvorili ženy a 45,8 % muži, pričom 720 účastníkov žije priamo v mestskej časti Košice-Západ.
Ďalších 36,4 % respondentov oblasťou pravidelne prechádza, čo zdôrazňuje jej význam ako miestnej tepny.
Pokiaľ ide o ich víziu priestoru, 54,2 % obyvateľov si predstavovalo niečo podobné ako obľúbený mestský park – dobre udržiavanú oblasť s viacerými zónami, bohatou zeleňou a ústredným, prívetivým charakterom. Ďalších 21,3 % uprednostnilo model bližší Barčianskemu parku s tichšou atmosférou a silným podielom prirodzenej zelene. Viac ako polovica respondentov – 53,3 % – si lokalitu predstavovala ako vylepšenú prírodnú oblasť plnú kvetinových záhonov, vodných prvkov a relaxačnej, pokojnej atmosféry.
Pokiaľ ide o vybavenie, komunita hovorila jasne: 77,1 % žiadalo dostatok sedenia a lavičiek, 56,8 % chcelo detské ihriská a 51 % vyjadrilo túžbu po piknikových a grilovacích miestach.
Aj názov parku bol daný na posúdenie komunite. Favorit? „Park za Sladovňou“ – zvolilo si ho 43,2 % respondentov, názov zakorenený v histórii a identite samotnej lokality.
Projekt si nevyberal medzi podnetmi komunity a odbornými znalosťami – prijal oboje. Ekológovia a urbanisti prispeli reintrodukciou pôvodných druhov rastlín vrátane domácich jabloní a hrušiek, čím obnovili miestnu biodiverzitu a zároveň posilnili prirodzenú identitu územia.
Blízke komunitné centrum zriadilo komunitnú záhradu, čím vytvorilo priestor pre prebiehajúcu spoluprácu a spolupatričnosť.
Zdroj: Mesto Košice
Počítanie druhov, budovanie vzťahov: Skúsenosť s BioBlitz
Cieľom podujatia BioBlitz bolo identifikovať čo najviac druhov rastlín a živočíchov v krátkom čase, čo slúžilo ako ekologická základňa pred plánovanými zásahmi v parku. Medzi kľúčové ciele patrilo mapovanie biodiverzity, zapojenie študentov do praktickej ekológie a zvyšovanie environmentálneho povedomia.
Podujatia sa zúčastnilo 23 ľudí – odborníci, študenti a pracovníci mestskej samosprávy – čo z neho urobilo prvý systematický ekologický prieskum svojho druhu v Košiciach.
Napriek tomu, že sa konal na konci jesene, účastníci zaznamenali bohatú rozmanitosť života: 18 druhov rastlín v trávnatých, vlhkých a tienistých zónach; 5 druhov húb vo vlhkých oblastiach; 4 druhy vtákov vrátane sýkorky veľkej, drozda čierneho, vrabca domového a vrany; a 9 typov živočíšnych stôp, ako sú nory, stopy a hmyz – čo potvrdzuje prosperujúci mestský ekosystém aj mimo sezóny.
Výsledky potvrdzujú, že aj mestské prostredie môže podporovať bohatú biodiverzitu, čo poskytuje silný základ pre ekologicky citlivé plánovanie parku. BioBlitz ukázal, že lokalita má skutočný potenciál stať sa živým mestským biotopom a že zapojenie študentov a komunity prehlbuje ich vzťah k prírode.
V Košiciach je odkaz jasný: keď sú občania splnomocnení spoluvytvárať svoje prostredie, výsledkom je viac než len park. Je to komunita. A práca zďaleka nekončí. Park za Sladovňou je živý projekt – taký, ktorý sa vyvíja s každým vyplneným prieskumom, každým zasadeným stromom a každým zmapovaným druhom. Keď mesto napreduje s rekonštrukciou a ekologickým plánovaním, obyvatelia zostávajú v srdci každého rozhodnutia.
Toto nie je príbeh s poslednou kapitolou. Je to prebiehajúci dialóg medzi mestom a jeho ľuďmi.
Projekt je spolufinancovaný z programu Interreg Europe.