Alexandra Jurikova
19.05.2015
4 min

Marek Lavčák: Study Travel Tour v Madride

Madrid mi otvoril oči… Ticho, pouličné svetlá, občasné mihnutie sa svetiel auta v diaľke a pokoj, ktorý prináša bežná noc v strede pracovného týždňa v Košiciach. Nasadám do taxíka a o pár minút už trielime cestou na letisko odkiaľ som sa chystal začať cestu do Madridu.

Mesto, ktoré vyhľadávajú predovšetkým turisti a milovníci futbalu som mal ja navštíviť na nasledujúce tri dni a dozvedieť sa viac o tom, ako fungujú co-working spaces v Madride. Celú cestu som sa snažil premýšľať nad tým, ako to tam asi môže vyzerať, čítal si pribalené sprievodné materiály snažil sa vymyslieť ako budem prezentovať Eastcubator – náš Košický inkubátor, ktorý som zastupoval na Study Travel Tour v Madride.

Madrid ako taký ma ničím neprekvapil. Nádherné stavby (vrátane letiska – kto bol, pochopí), všadeprítomná energia, temperament, opálené úsmevy a podobne impulzívne znejúce dialógy ako keď omylom prepnete na sedemsto osemdesiatu časť mexickej telenovely.

Omnoho viac ma však uchvátil koncept co-workingov v Madride. V mnohých veciach boli rozdielne, čo ich však spájalo, a to takmer bez výnimky, bola silná miera idealizmu. Oproti centrám, ktoré som navštívil na Slovensku som videl na vlastné oči skutočný co-working . Ľudia medzi sebou diskutovali, no nezabávali sa. Riešili spoločne problémy na svojich projektoch bez toho, aby rušili iných. Zmyslom a hlavným prínosom každého priestoru bola spolupráca. Každý jeden z ôsmich co-workingov, ktoré sme navštívili bol viac komunitný ako biznisovo orientovaný. Úplne natívna zmes skúseností a rôznorodosť profesií vytvárala neopakovateľnú atmosféru, v ktorej som chcel ostať a nasávať to pracovné nasadenie, ktoré dookola panovalo.

Asi najviac ma uchvátil priestor Espiritu23. Spomenutý idealizmus tam bolo cítiť najviac. Okrem vytvárania fyzického priestoru a pracovnej komunity, členovia centra vytvárali obsah pre okolitú štvrť a jej obyvateľov. Neboli to ITčkári zavretí kdesi v sklenených kanclovh, všetci v susedstve ich poznali. Od majiteľov e-shopov, cez bloggerov až po učiteľov jógy, ktorí si prenajímali spoločné priestory na hodiny jógy pre obyvateľov štvrte.

Cez Espiritu23 nás sprevádzal jeho zakladateľ, nenápadný chlapík plný energie, na ktorom sa čas a skúsenosti už viditeľne podpísali nám ako prvý začal hovoriť o skutočných problémoch Španielska. Ako prvý priznal, že ten jedinečný idealizmus ktorý sme cítili v každom centre je zásterkou. Zásterkou pre skutočné problémy komunity, mesta a celej krajiny. Málo pracovných príležitostí, neodborná pracovná sila, nízka úroveň angličtiny…toto všetko je zastreté dekou idealizmu a túžby pomáhať ostatným. Priznal, že takto to ďalej nejde a ak chcú skutočne pomôcť musia hľadať cestu k rovnováhe medzi prístupom komunitným a biznisovým, zvyšovať komerčný potenciál projektov a vytvárať tak nové pracovné miesta a pozitívne vzory pre nasledujúce generácie. V Espiritu23 si to uvedomili natoľko, že zamestnali človeka, ktorý pracoval v audítorskej spoločnosti aby im pomohol s vytvorením profesionálneho obsahu centra.

Táto návšteva mi dala asi najviac a rezonuje vo mne dodnes. Ostatné co-workingy boli zaujímavé a všetky niečím jedinečné a rád o nich kedykoľvek komukoľvek porozprávam pri pive. No ak sa ma opýtate čo mi dal Madrid, je to práve triezvy pohľad na to, ako pracovať a viesť komunitné, co-workingové či startup centrum. Vytvárať podmienky pre komunitu ľudí, ktorá si pomáha navzájom, a tým vytvára hodnoty pre svoje okolie. K tejto komunite sa však musí pristupovať profesionálne, s prepojením na sieť odborníkov a expertov z jednotlivých oblastí.

Cesta do Španielska znamenala veľmi veľa pre moju budúcu prácu a ovplyvnila môj postoj k tomu čo robím, takúto skúsenosť určite každému odporúčam.