Barbara Rusnáková
22.11.2016
3 min

Košickí hudobníci ťahajú za jednu strunu // MusicLab, Escalator 2016

Tri minúty po výzve „Príď za nami do skúšobne“ ma už vítala úvodná zvučka, alebo štandardný pondelkový džem od iniciátorov MusicLabu Mareka Kačmára a Ľuboša Šoltésa a pôvabnej plavovlásky za bicími (Košiciam udávajú rytmus výlučne ženy). V prítmí žltého svetla a odoru starej pivnice som sa dozvedela, že MusicLab začínal džemovať v Barci „v tej neuveriteľnej skúšobni s mŕtvymi kurčatami na zemi,“ a organicky sa dopracovali k občianskemu združeniu, ktoré už pár rokov skvalitňuje hudobnú scénu v Košiciach.

Pred MusicLabom v Košiciach neexistovalo žiadne verejné miesto kde by sa dalo spoločne improvizovať. Už tri roky prichádza do Fabricafe s každým splnom verejný džem, ktorý spolu so skúšobňou, hudobnými experimentami, komunitou a rôznymi vzdelávačkami definuje MusicLab. Nepomáhajú len vytvárať hudbu, ale aj zlepšovať prostredie a spájať hudobníkov.  

„Zlom prišiel v tom, keď sme pochopili, že treba nielen džemovať, ale muzikantov spájať. Lebo Košice sú malé; je tu osem muzikantov a keď je z tých ôsmich šesť otočených chrbtom, tak sa tu nikdy nič neurobí. Teraz aj takí, čo sa predtým nerozprávali a spolu nehrali, už spolu hrajú a sa rozprávajú.“ Približuje proces vytvárania komunity Ľuboš. 

Do Escalatora sa prihlásili aby prekopali víziu ďalšieho fungovania. Vďaka školeniam na Plejsoch, v Berlíne a one-to-one stretnutiam pochopili problematiku financií, základov marketingu a významnú funkciu vnútorných procesov: „Našli sme spolu nové možnosti, ktorým smerom má zmysel sa uberať a ako sa spojiť s podobnými subjektami. Chceme ďalej vytvárať istú platformu, kde by sme vedeli spoločne pracovať a zároveň to robiť tak, aby sme druhým priamo nekonkurovali.“  Dodal Marek, zatiaľ čo Ľuboš osviežil pivničný vzduch pomarančovým osviežovačom. 

Ľuboš, ktorý sa do Escalatora pridal až v druhej polovici programu, si po príchode kolegov všimol, že si okrem strašne veľkých počmáraných papierov doniesli aj nové, efektívne a jasné spôsoby komunikácie: „Keď sme sa pred Escalatorom na niečom dohadovali, o štyri hodiny sme zistili, že sme vôbec nič neprebrali. Teraz si každý povie svoje a za desať minút máme hotovú riadnu predstavu.“  Ľuboš navyše dodal, že nehmatateľné veci, tak príznačné pre umelecké prostredie, sa skonkrétnili. Spoločne pochopili, že strategické veci treba riešiť najskôr aby sa nezamotali v detailoch. 

“Escalator mi dal perspektívu, že všetko je možné. Treba sa len do toho pustiť a vymyslieť to.“


Medzi ich najväčšie úspechy považujú skutočnosť, že sa im už tri roky darí organizovať Laby pravidelne vo formáte aký okolnosti doteraz dovoľovali. Niektorí hudobníci ako Chris Ellys alebo Wandererove segry, ktorí začínali práve v MusicLabe, sa ujali aj mimo Košíc a začali koncertovať nezávisle. MusicLabu sa podarilo skonštruovať aj zbaliť vlastný stage na festivale Skapal Pes Fest v Trebišove. „Najväčší úspech však je, že s minimom marketingu a proma ľudia vždy prídu, a funguje to. A vždy prídu noví, mladí, ktorí event obohatia.“ V skratke vystihol Marek. 

Vraj karma projektu a energia návratnosti je ťažko merateľná, ale bez pochýb sa vracia už v tomto živote. Napríklad vytúžený reprák raz takmer sám prikráčal priamo do skúšobne. Keď si priali ešte jeden, prišiel ešte jeden. (A nechcel za seba nič.)

Chalani skromne podotkli, že v 2017 by chceli mať aspoň tak pätnásťkrát väčší priestor, ak nie dvadsať, a ich skromný zoznam prianí vraj nemá štedrého konca. Tešíme sa, držíme si palce a spoločne si prajeme strategicky improvizované blíženie sa k cieľom. 

Projekt Escalator 2016 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.