Anna Ulahelová
31.10.2016
5 min

Design každodennosti po slovinsky // blog

Anna Ulahelová sa venuje grafickému dizajnu a vizuálnej komunikácii, teórii a širšiemu sociálnemu a environmentálnemu kontextu týchto odborov. Do Ľubľany cestuje rada, pretože tam nachádza pre svoju prácu veľa inšpirácie. Preto zareagovala na našu výzvu a strávila tam celý september.

Zo Slovenska do Slovinska

Ľubľanu som navštívila prvýkrát ako turista pred rokom. Pamätám si moje nadšenie, a zároveň prekvapenie z vysokej úrovne mesta. Jeho ústretovú komunikáciu smerom k novým užívateľom, všadeprítomné cyklotrasy aj inteligentné a vtipné grafity. Ako grafická dizajnérka denne pracujem s informáciami a komunikáciou medzi ľuďmi, a preto sú mi blízke témy mestského prostredia. Ak sa zamyslíme nad riešeniami vizuálnej komunikácie vo verejných službách a komunikačných systémoch miest na Slovensku, ešte stále nám chýba užívateľský prístup a komplexné riešenia. Ľubľana je na tom opačne. To bol dôvod, prečo som tam chcela opäť vycestovať.

Poligon 

Do Poligonu som išla s rôznymi predstavami. Chcela som si vyskúšať prácu v podobnom priestore (Ako vlastne také centrum funguje?), stretnúť sa s novými ľuďmi, získať feedback na svoju prácu, odprezentovať svoju prácu, ale predovšetkým si nájsť čas na vlastné projetky. Reálne fungovanie Poligonu je totožné s jeho Manifestom, ktorý si prečítate na ich stránke.

Charakteristickou črtou je predovšetkým otvorenosť komunity. Od prvej chvíle som hovorila o svojej práci, ľudia sa sami aktívne zaujímali a pýtali sa. Po pár dňoch a hrách ping-pongu som vedela, kto čo robí, za kým môžem zájsť a pobaviť sa o tom-ktorom probléme. S programátormi som riešila možnosti vizualizácie dát pre Topoľčany, autorský projekt, na ktorom momentálne pracujem. Stretla som sa s investigatívnymi žurnalistami, ktorí sa zaoberajú pálčivými témami Slovinskej politiky, spracovávajú významy dát a štatistických informácií. V priestore denne prebiehali meet-upy, diskusie, tematické prednášky, workshopy, bežala aj výstava v galérii. Meet-upy zamerané na Open data alebo prezentáciu projektov a freelancerov boli skvelou možnosťou spoznať sa s aktívnymi ľuďmi z vonku.

Cvernovka i malý Berlín

Prostredie mi asi najviac pripomínalo bratislavskú Cvernovku (ešte keď umelci boli na Páričkovej ulici). Centrum sídli v priestore bývalej tabakovej továrne. Na rozdiel od Cvernovky sa v areáli podarilo vybudovať kreatívne zázemie. Funguje tu múzeum, bar s vonkajším sedením a mnoho ďalších kancelárií a štúdií pre ľudí spojených s kreatívnym priemyslom. Poligon vznikol v roku 2014 a jeho produkčná časť a organizácia sa javí profesionálne, a zároveň pohodovo. Luka, Marko, aj Eva – jeho zakladatelia – chápu ľudské hodnoty komunity aj potenciál kreativity, ktorá bujnie v multidisciplinárnom prostredí. Vytvárajú zázemie, nadväzujú kontakty s ďalšími inštitúciami, vzdelávajú ich. Takmer denne som bola svedkom návštev ľudí z rôznych krajín, ktorí sa zaujímali ako také centrum funguje.

Uvedomila som si, že dobré prostredie vytvárajú dobrí ľudia – ich vzájomné väzby a pocit spolupratičnosti. Prezentácie, konzultácie, diskusie pri káve, spoločné obedy alebo cvičenie jogy. V centre som nikdy nebola od rána do večera. V medzinárodnom zložení ľudí z rôznych oblastí marketingu, IT, inžinierstva, umenia a dizajnu som sa cítila tak trochu ako v malom Berlíne. Neslávne známy ťah plný áut, Slovenska cesta (čo ale v preklade znamená Slovinská cesta), sa iba za rok zmenil na pešiu zónu s autobusovými zastávkami. Do centra mesta je autám vstup zakázaný. 

Vnímanie kultúry priestoru tu má silnú tradíciu

Nie náhodou je Ľubľana European green capital 2016. Triedenie odpadu je tu takmer národným športom. Označené koše na separovanie sú plnohodnotná súčasť mestského mobiliáru, ale aj charakteru mesta, za ktoré sa nemusí nikto hanbiť. Slovinci sú proste chytrí a majú radi systém. Ako sami sebe tvrdia: „K práci pristupujeme zodpovedne ako Rakúšania, ale pijeme ako Balkánci.“ Aj mimo prostredia Poligonu som mala možnosť stretnúť sa a diskutovať so zaujímavými dizajnérmi a tvorivými ľuďmi, ktorí sa zaoberajú podobnými témami ako ja. Navštívila som prvý ročník akcie INDIGO – festivalu súčasných ideí – s inšpiratívnymi prednáškami a výstavami nielen o balkánskom prístupe k dizajnu.

V miestom Múzeu dizajnu a architektúry ma vrelo prijala kurátorka Cvetka Požar. Odborníci, ale aj obyvatelia Ľubľany sú veľmi pyšní na urbanistické riešenie mesta, ktoré vychádza z komplexného uvažovania architekta Jože Plečníka. Meno, ktoré dnes pozná takmer každý Slovinec. Keď som si prebehla sprievodný program múzea, bola som prekvapená koľko akcií pre deti sa týka architektúry a urbanizmu. Vnímanie kultúry priestoru tu má silnú tradíciu. Nekompromisná regulácia dopravy v posledných rokoch hovorí za všetko. Ľubľana je malé hlavné mesto s rastúcou životnou úrovňou. Človek si tu rýchlo zvykne, a presne taká prirodzená bola aj moja skúsenosť v Poligone. Získala som množstvo inšpirácie, impulzy pre svoju prácu, vypočula som si nové príbehy.

Lublani, hvala lepa a na svidenje!

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.