Magdaléna Haľková
18.10.2016
4 min

Ako sa dá vytvoriť komunitné prostredie v priestoroch školy? // ŠAK, Escalator 2016

V Escalatore zastupuje Ľudmila Horňáková projekt Škola a komunita (ŠAK), ktorý na košickom sídlisku Ťahanovce otvára tému prepojenia a spolupráce medzi žiakmi, učiteľmi, rodičmi a susedmi. Tiež podporuje vzájomné komunitné vzťahy a prispieva k oživeniu priestoru.

Prostredie školy už skrášlili murálnou maľbou, spolu so žiakmi maľovali plot, počas leta premietali tiché kino, stavali lavičky. Lákali ľudí, aby si všimli okolie budovy a jej dvora, pretože ch cieľom je zveľadiť verejný priestor cez komunitu školy. Bariéry pomáha lámať aj hudba z koncertov šíriaca sa sídliskom vďaka akustickým vlastnostiam výstavby. 

„Na ŠAKu pracujeme spolu s ďalšími štyrmi dámami. Jeho cieľom je viac otvoriť školu, nielen ako fyzický priestor, ale aj ako priestor pre komunitu. Alebo taký spoločný zdroj pre okolie, pre komunitu v okolí, ale hlavne pre komunity, ktoré už v škole existujú, ale akoby boli odrezané od komunikácie. Nie sú poprepájané, neexistuje tam nejaká reálna komunikácia. Ako napríklad škola s rodičmi,” hovorí Ľudmila.

Ťahanovce boli pre ŠAK prioritou najmä preto, že na ne nedosiahla infraštruktúra kultúrnych centier vo Výmenníkoch. Pre spoluprácu si vybrali Základnú školu na Belehradskej ulici, ktorá má polohu v centre sídliska. „Keď si to skúsiš predstaviť ako mesto, tak toto je akoby jeho centrom. Ďalšia vec je, že ihrisko v areáli vie byť samo o sebe aktívne - aj keď je zavretá bránka, tak to ľudia prelezú. A určite by bolo zaujímavé aj keby tu bola komunitná záhrada, alebo hocičo, čo to povzbudí.” 

Ľudkiným mentorom na Escalatore je Sandy Fitzgerald. Konzultuje s ním hlavne komunikáciu so školou, keďže sám so školami pracoval v rámci viacerých komunitných projektov. „Je to celkom zaujímavé. Učíme sa aj rôzne techniky, keďže každá z nás je úplne iná. Máme dve architektky Zuzku Tabačkovú a Viktóriu Mravčákovú, z ktorých každá vníma architektúru inak. Petra Klepcová je zase učiteľka umenia a sochárka. Zuzka Réveszová je sociologička a právnička. Takže ona vlastne pracuje na teoretickej, ale aj praktickej – hodnotiacej kvalite projektu. Ja som na sociálne umenie a presah do sociálnej sféry.”  

Jej úlohou v tíme, je podporiť ŠAK cez zahraničné projekty. Snaží sa podporiť ľudí, ktorí chcú byť aktívni a zohnať im tréningy z rôznych sfér. Popritom pracujú s rôznymi skupinami aj na výskume, ktorý bude trvať minimálne do konca roka. Jeho výsledkom bude metodólogia zameraná na to, ako takýto projekt vzniká, ako ho udržať, alebo čomu sa treba vyvarovať. „Bola by som rada, keby sa nám podarilo osloviť ľudí z okolia, aby prišli. Aby sme mali nadšencov do tímu, pretože to nie je projekt pre troch ľudí. Potrebuješ ich viac, pričom každý je zodpovedný za svoju trošku a spolu tvoria tím,” uzatvára Ľudka.  

Ľudmila Horňáková študovala na Akadémii umení v Bratislave. Do Košíc sa vrátila pred 4 rokmia  a vo svojej práci  sa zameriava na umenie so sociálnym aspektom. To znamená, že pracuje s témou komunitného umenia, ktorého hlavným účelom je participácia.  

Viac o ŠAKu si môžete prečítať aj tu a nájdete ich aj na faceboooku


Escalator je určený profesionálom pôsobiacim na Slovensku v kultúrnych alebo kreatívnych odvetviach. Tohto roku sa ho opäť účastnia organizácie z celého Slovenska. Spoznajte ich tu.

Projekt Escalator 2016 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.


foto: Lukáš Katriňák // fb ŠAK