Zuzana Tomková
27.09.2016
4 min

Povinnosť otvorených očí na pobyte v Bilbau // blog

Zuzana je mladá architektka, ktorá pred rokom skončila štúdium a momentálne spolupracuje s architektonickým štúdiom A8000. Na začiatku kariéry si chce rozšíriť obzory a dozvedieť sa viac o tom, v akých rôznych smeroch sa dá poňať práca architekta. Aj preto sa prihlásila na našu výzvu cestovať do Bilbaa, kde prezentovala svoju prácu, poznávala mesto, architektov a nachádzala inšpiráciu. Prečítajte si ako svoj pobyt vnímala v tomto blogu.

Moja motivácia zúčastniť sa pobytu v Bilbau bola jasná - byť na chvíľu súčasťou tak dôležitej transformácie veľkého európskeho mesta. Guggenheimovo múzeum demonštruje silu jednej budovy, ktorá dokáže zmeniť mestskú krajinu. No ním sa všetko len začalo. Ako vyzerá práca baskitských architektov, aká architektúra vzniká za tými nablýskanými budovami? To bolo mojím snom zistiť. Vďaka Creative Industry Košice a Fondu na podporu umenia sa tento sen naplnil a vďaka Peopleingu a ich kontaktom som sa naozaj na chvíľu stala súčasťou mesta.

Neprišla som sem vidieť Guggenheimovo múzeum. Z odporúčaných trás som si naschvál hľadala kľučky do vnútroblokov a nazerala do prázdnych dvorov. Zažiť mesto. Je jedinečné mať možnosť sa niekde stratiť. Nenabiť si telefón, či zabudnúť mapu doma. Ktorým smerom je rieka, kde je sever? Sedem rokov ma skauti učili orientácii v divočine, sedem rokov architektúry ma nenaučilo nestratiť sa v urbánnom priestore. Vieme čítať plány a nasledovať vzory. No pochopiť mesto sa nám podarí, až keď zahodíme všetko predsudky a začneme sa dívať. Povinnosť otvorených očí.

Bilbao má doslova aprílové počasie. Chvíľu mi je na odpadnutie, potom sa spustí lejak. Baskovia budú isto majstrami improvizácie - vždy pripravení zastaviť sa a zmeniť svoje plány. Majstrami čo žijú v majstrovských domoch. Vlhký vzduch a závan z mora nám všetkým kučeraví vlasy. Zjavne vyzerám zahranične, hovoria ku mne anglicky. Som neprimerane opálená a nemám pokrývku hlavy. No tieň je vždy na dosah, rovnako ako útočisko pred dažďom.

Un cafe con leche, por favor! Latté, prosím!

Každé zo stretnutí prinesie novú zápletku do mojich zabehnutých koľají. Osobný inšpiračný zážitok je neprenosný, no môj projekt je založený na zdieľaní. Preto behám a zaznamenávam čo vidím. Stararchitekti v Bilbau. Carola v červených šatách. Škrekot čajok a kamenné múry v Lekeitiu. Navlhnuté domy. Tehlové domy. Najpodarenejšia rekonštrukcia vo Victorii – bravo Francisco Mangado! Meneo kocky a San Sebastian. Príbehy Oteiza a Chillida. Francova éra v jednom z najbohatších domov Španielska. Baskitský sen od špióna. 230 schodov spájajúcich ostrov s pevninou. Visiaci most, najstarší na svete. EA. Gernika. Wish tree od Yoko Ono. Legorretova ružová, ...

Naplniť si svoj katalóg inšpirácií, rozhliadnuť sa po okolí. Každý si so sebou nesieme to, z čoho vychádzame. To v nás pramení. To si všímame, to lahodí nášmu oku. Je jedno v akej sme krajine. Miestny architekti mi správne vravia, že úlohou architekta je byť prítomným v každodennom živote. Ostali tu. I keď práce stále nie je ideálne množstvo, cítia hrdosť k svojim koreňom. Stretávam ich dosť, vďaka Peopleingu. Majú úžasné kontakty. 

No najviac vždy aj tak nájdem, keď nič nehľadám. Pláž – dokonalý verejný priestor, more – nespočetný počet inšpirácií, piesok – vysoko tvárny stavebný materiál, dary mora – hotové formy. Kamoši hrajú frisbee, záchranári nosia plutvy a mamy učia dcéry od mala, že na pláži sme hore bez. Západ slnka odhalí siluety.


Zuzanin pobyt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.