Mišo Hudák
30.05.2016
7 min

Adam Berka: Slovensko je super krajina, ktorá ma baví // Ľudia v tvorbe

Adam Berka stojí za projektami 82 bøok&design shõp, Miesta Mesta, Bratislava Budúcnosti, Hipsters Job Bratislava alebo Hnutie proti okrášľovaniu Bratislavy. Je podnikateľom, aktivistom, architektom, kníhkupcom. Určite nepatrí jedinej profesii.

Vieš pomenovať moment, alebo obdobie, kedy si si uvedomil, že architektúra pre teba nebude základným poslaním, ale že ju použiješ ako jeden z nástrojov pre svoje ďalšie nápady?

Úprimne neviem. Ešte dnes v sebe živím predstavu, že raz sa budem venovať architektúre, tak ako som si to predstavoval v roku 2001, keď som ju začal študovať na VŠVU. Ale zároveň už dnes viem, že to tak nebude. Necítim tú potrebu. Nech som býval kdekoľvek, dokázal som si z miesta môjho obydlia vytvoriť oázu, z ktorej som mohol čerpať energiu. A po rokoch som si uvedomil, že to, ako vnímam moje bezprostredné okolie, to sa odohráva v mojej hlave. K tomu, aby som dokázal vytvárať architektúru mi stačí moja predstavivosť. Môžem sa preto venovať iným činnostiam. 

Je dnes možné v tvorivých odvetviach, medzi ktorými sa pohybuješ, ostať pri jednej úzko špecializovanej pozícii/úlohe?

Z fleku by som povedal, že by som si to zbožne prial. Ale keď sa nad tým hlbšie zamyslím, nechcel by som to. Nie je v mojej povahe robiť len jednu vec. Ak by to šlo, chcel by som vyskúšať všetko na svete. Všetko sa ale nedá, preto sa snažím záber svojej činnosti zúžiť aspoň na to, v čom mám prehľad, čo poznám a čo ma napĺňa po tvorivej stránke. Tak sa venujem knihám, tvorbe miest, dizajnu a popritom si sem-tam odskočím odmanažovať nejaký hudobný festival, aby toho nebolo málo. A musím povedať, že toto skákanie od roboty k robote mi umožňuje od jednotlivých projektov si na chvíľu oddýchnuť a zároveň nevypadnúť z tempa. Čo tiež nie je na zahodenie. 

Vedieš si poznámky o stave účtovníctva. Ako veľmi sa líši skutočnosť od pejoratívnej predstavy lenivého kaviarenského štamgasta alebo prepracovaného kultúrneho operátora, ktorý nikdy neodkladá laptop z rúk?

Poznámky o stave účtovníctva si nevediem. Ide o robotu pre zamestnanca na plný úväzok a to si jednoducho nemôžem dovoliť. Pokiaľ sa bavíme o kníhkupectve, mám jeden zápisník, kde si značím všetky objednávky a takisto si značím, v akom štádiu spracovania sa nachádzajú. Zároveň dbám na to, aby som mal na účte dosť peňazí a aby som mal vždy zaplatené všetky faktúry, čo sa mi žiaľ nie vždy na čas podarí. To su jediné ukazovatele, ktoré ma v rámci účtovníctva zaujímajú.

To, čo každé tri mesiace dostanem spracované od účtovníčky založím do šanóna a viac ma to nezaujíma. Viem presne, aký mám obrat, aké príjmy a aké náklady. Viem tiež, čo to pre mňa znamená, ak si 3 z 10 ľudí nevyzdvihnú objednanú knihu. Znamená to, že som nič nezarobil a nemám z čoho zaplatiť nájomné a túto stratu musím iným spôsobom vykryť.

Taktiež viem, že zaplatiť 960 eur každý rok vo forme daňovej licencie, je to isté, ako keby ma niekto v parku každý rok okradol o túto sumu. Tieto peniaze si musím každý rok požičať z banky za obrovské úroky. Pretože logicky, pokiaľ máš zo záporného hospodárskeho výsledku zaplatiť daň 960 eur, neexistuje spôsob, ako sa to dá legálne a bez problémov. (Keďže sa živím predajom kníh, negatívny hospodársky výsledok je spôsobený tým, že mám nakúpený tovar na sklade, nie preto, že som nič nepredal.)

Aké sú dnes najväčšie bariéry pre mladých ľudí v rozbehnutí vlastného podnikania?

Myslím si, že pre mladého človeka je dnes veľmi jednoduché začať podnikať. Je to jednoduché dnes a bolo to jednoduché aj pred 10 rokmi. Dnes navyše vďaka internetu existuje veľa spôsobov ako sa dozvedieť relevantné informácie (okrem informácií o mzdách, daniach a odvodoch, to sa ešte nikomu za posledných 25 rokov nepodarilo zrozumiteľne spracovať).

Čiže pokiaľ ide o rozbehnutie vlastného kšeftu, myslím si, že nie je veľa bariér. Existujúce bariéry sa totiž netýkajú podnikania ako takého, ale života v tejto krajine vo všeobecnosti. Každý, kto žije v tejto krajine naráža v živote na množstvo bariér v podobe, podľa mňa, veľmi zle nastaveného systému regulácií, odvodov v kombinácii s veľmi nízkymi mzdami a vysokými cenami tovarov a služieb. 

Preto, či už sa človek rozhodne podnikať alebo nie, nie je až tak podstatné. Pokiaľ sa rozhodol žiť na Slovensku a zvláda platiť za svoj život, môže sa venovať čomukoľvek bez rozdielu. Navyše množstvo podnikateľov nie je podnikateľmi z vlastného popudu. Sú podnikateľmi z donútenia, pričom v skutočnosti vykonávajú prácu regulérnych zamestnancov. Donútili ich k tomu zamestnávatelia, ktorí nie sú ochotní platiť za zamestnancov vysoké odvody a znášať následky vyplývajúce z povinností zamestnávateľa. 

Celé je to postavené na hlavu, preto si myslím, že pojmy ako zamestnanie, podnikanie či vlastná firma dnes veľa neznamenajú. Rozdiely medzi týmito pojmami do veľkej miery zotrelo svojvoľné ohýbanie rigidných pravidiel. Podstatné je nájsť si daňového poradcu, ktorý ti poradí, čo máš robiť, pokiaľ nechceš skončiť na ulici. 


Si bratislavský lokálpatriot. Existuje miesto alebo miesta kde by si žil radšej? Aké dôvody by ťa prinútili opustiť tvoje mesto?

Chcel by som žiť pri mori. Keď som bol single, chcel som cestovať do krajín, kde žili najkrajšie dievčatá. Znie to ako klišé, ale myslím si, že toto je veľmi dôležité pre človeka, ktorý je nezadaný. A myslím, že to bol jeden z najsilnejších dôvodov, prečo som sa rozhodol zostať žiť na Slovensku. Popritom však zohrali rolu aj moji kamaráti, ktorých mám najlepších práve tu a tiež fakt, že v tejto krajine skoro nič nefunguje. Bol som presvedčený, že akýkoľvek nápad má v tejto krajine šancu na úspech. A myslím si to aj dnes. Len už viem, že k uskutočneniu každého nápadu treba desaťnásobne viac energie, ako človek čaká. Tú ale nazbieraš, pokiaľ sa obklopuješ dobrými ľuďmi.  

Ak by som nebol šťastný na Slovensku, odišiel by som žiť do Kolumbie, Mexika, Kalifornie alebo Fínska. Prinútili by ma k tomu možno vojna, hlad, opovrhovanie spoločnosťou, strata blízkych, smútok alebo túžba po novom začiatku. Zatiaľ sa však na to nechystám. Slovensko je super krajina, ktorá ma baví.