Miriam Vyšňovská
25.05.2016
7 min

By Design po obede

​Tento článok poteší všetkých, ktorí sa na tohtoročnú konferenciu By Design nedostali, no chceli by sa prácou najlepších z najlepších aspoň internetovo inšpirovať. Pre tých šťastlivcov, ktorým sa do vypredaného divadla Aréna podarilo dostať, môže taktiež poslúžiť ako sumár všetkého dôležitého, k čomu sa oplatí vrátiť.

Ak chcete vedieť, čo sa na By Design dialo pred-obedom, tak si kliknite tu.

Design doesn't stop when you finish your work

Malika Favre vo svojej prezentácii predstavila hlavne spôsob akým sa inšpiruje a následne tvorí svoje ilustrácie. Dalo by sa to zhrnúť do troch slov - PATTERNS - COLORS - PLACES. Ako freelance umelkyňa sa rozhodla využiť naplno fakt, že môže mať dovolenku kedy chce a koľko chce - cestuje teda naozaj veľa a všade si zaznamenáva patterny a farby, ktoré ju zaujali. Množstvo takýchto fotiek už pretavila do svojich ilustrácií. Jedným z projektov, na ktorom sa zúčastnila, bol projekt On the Draw, kedy vybraní umelci navštívili rôzne ostrovy a následne vytvorili zo svojich dojmov ilustrácie.

Jej ďalšie známe práce plné farieb a štruktúr sú ilustrácie na výstavu Hide and Seek či jej obľúbená typografická kamasutra. Inšpiratívnym bol taktiež jej prístup k práci na posteroch pre The British Academy Film Awards​, kde ​najprv vytvorila poster pre hlavný event, až neskôr pracovala na jednotlivých filmoch - keď je silný hlavný koncept, zvyšok nebude problém.

I don´t work with clients. I work with human beings.

Diskusia Petra Biľaka s Michaelom Wolffom (Wollf Olins) priniesla množstvo podnetných otázok. Z Michaela priam vyžarovali dlhoročné skúsenosti a životná múdrosť. Rozprával hlavne o svojom vzťahu s "klientmi" - "Nepracujem s klientmi. Pracujem s ľuďmi. Majú svoj názor presne tak, ako ho mám aj ja," a o tvorbe identít - "Značka je výsledkom správania sa." Ľudí, s ktorými pracuje, si nesmierne váži, no zároveň sa nebojí nejakých mocenských štruktúr. Keď je niekto na čele veľkej spoločnosti, nedáva mu to žiadne privilégiá, "Je to len ľudská bytosť so svojou prácou." Dizajnérov povzbudil, aby si všímali a obdivovali svet okolo seba, a aby boli schopní vžiť sa do kože druhých.

We need to know, what´s going on in the world. How can you design otherwise?

Taliansky temperament Oliviera Toscaniho nedovolil prítomným ani na chvíľu prestať dávať pozor. Popri prezentovaní svojich prác (nie, nefotil len pre United Colors of Benetton) vyjadril množstvo nekompromisných myšlienok o živote a o dizajne, ktoré zasahovali priamo do živého. Hneď na úvod vyjadril svoj vzťah k technológiám asi takto: "V momente keď zavriete všetku technológiu, začína vaša predstavivosť." A neskôr cez výčitku: "Vy keď zavriete všetku technológiu, tak sa z vás stáva banda zombíkov." Nešetril ani umeleckých a kreatívnych riaditeľov: "Len hlúpi ľuďia sa nazývajú kreatívcami...že RIADIA kreativitu...a umelecký riaditelia len predávajú fish&chips..."

​Za zmienku stoja aj tieto ďalšie inšpiratívne myšlienky:

"V každej práci sú poslednou úlohou ľudské podmienky."
"Veľkolepý neúspech je lepší ako dobrý úspech."
"Pokúšam sa veriť každej práci, ktorú robím."
"Výkal je jedniná vec, ktorú vytváraš a nekopíruješ."
"Hlúpi ľudia vidia krásu len v krásnych veciach."​
"Nemôžeš si byť istý A ZÁROVEŇ kreatívny...Veci vytváraš so svojím sentimentom, svojim umením, svojou kurážou. Nie s tvojím malým mozočkom."

Azda najsilnejší moment bol však ten, keď Oliviero poukázal na chudobu krajín tretieho sveta. V sále ostalo mrazivé ticho, ktoré sprevádzala myšlienka: "We need to know, what´s going on in the world. How can you design otherwise?"

Rejected...

Natasha Jen zvolila opačný prístup ako väčšina rečníkov. Prítomným ukázala práce, ktoré štúdio Pentagram vypracovalo, no ktoré boli z rôznych dôvodov druhou stranou zamietnuté. Stretáva sa s tým totiž každý dizajnér - To be disliked, rejected, terminated, on hold, pro bono. Pre mnohých bolo množstvo týchto prác vzhľadom na úspechy Pentagramu až zarážajúce, no na druhej strane v istom zmysle povzbudivé - keď už takto svetoznáme štúdio zažíva odmietnutie, tak môžem občas aj ja :)

Make a fool out of yourself. (At least once a day).

Zlatým klincom konferencie bol Erik Kessel z agentúry Kesselskramer (upozorňujem taktiež na vintage verziu ich stránky tu, ktorá sa mení, keď ju znova načítate). Hneď na úvod sa predstavil myšlienkou "Urobte zo seba blázna. (Aspoň raz denne).", takže sa dalo očakávať, že v tomto duchu sa bude niesť aj najbližšia hodina. Naozaj, obsah jeho prezentácie môžeme jednoznačne označiť za najzábavnejší. 

Erik nás postupne previedol projektmi na ktorých robil, počnúc re-brandingom Amsterdamu - I Amsterdam, na ktorý vyhrali konkurz len vďaka tomu, že si pre každý prípad túto značku zaregistrovali už pred oficiálnym predstavením ich nápadu. Na konkurze totiž s rovnakým nápadom prišla tesne pred nimi konkurencia - avšak neregistrovaná.  

Ďalším projektom je korporátna identita pre NWR Forum. Hoci je to múzeum, nápaditými nápismi sa toto miesto stáva prístupnejšie a otvorenejšie ľuďom - napríklad nápis "roh", poukazujúci na roh miestnosti okomentoval Erik asi takto: "Je to len roh v múzeu, ale je pekné na to poukázať."
Pre vizuál trienále v Miláne vytvorili zase "The Thing", absurdnú a úplne nepotrebnú žltú vecičku, na ktorej postavili celú kampaň. "Najbližšou veľkou vecou bude TÁTO VEC. Je to jediný dizajn, ktorý budete kedy v živote potrebovať."

Nezabudnuteľným príkladom ako vie dobrý dizajn zlepšiť biznis je ich práca pre Hans Brinker hostel, ktorému ich úprimná kampaň, priznávajúca reálne zlé podmienky, priniesla množstvo nových zákazníkov, ktorí sa nakoniec sťažovali, že to nebolo DOSŤ ZLÉ. Stojí za to, pozrieť si celú kampaň, taktiež aj na pobočku v Lisabone. Ďalším hostelom a hotelom taktiež zvýšili návštevnosť kreatívnou netuctovou kampaňou.

K projektom, ktoré zlepšujú spoločnosť, môžeme zaradiť kampaň zameranú na mladých ľudí, ktorí nevyhadzujú odpadky do koša. Zámerným sťažením tejto činnosti sú študenti postavení pred výzvu: "Vyhadzovať vaše odpadky. Aké ťažké to môže byť?"

Erik ďalej pokračoval prezentáciou kníh, ktoré zozbieral a vydal. Edície "In almost every picture" a "Useful photography" sú výsledkom jeho fascinácie obrázkami, ktoré ľudia uploadujú na internet, alebo ktoré nachádza na blších trhoch. Odporúčam prezrieť celú stránku vydavateľstva, nájdu sa tam veľmi zaujímavé kúsky.
V závere Erik predstavil aj knihu Failed it, v ktorej vyzdvihuje chyby ako to, čo nás posúva vpred a vďaka čomu nie sme nudní. 

Ale dosť bolo slov. Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť, takže si pekne poklikajte na odkazy a nechajte sa inšpirovať najlepšími v obore.   

foto: Michal Škvarenina