Mišo Hudák
29.01.2016
5 min

Povinná literatúra mestského partizána

Život v meste a jeho tvarovanie je podobne silnou a diskutovanou témou ako verejný priestor. Tento záujem je podporený kvalitnou literatúrou, ktorá inšpiruje jednotlivcov aj iniciatívy, aby sa aktívne podieľali na živote aj vo svojich mestách, ktoré na prvý pohľad nemusia byť svetovými metropolami, ale môžu byť najlepšími miestami pre život.

Publikácia ako cvičenie pre periférie veľkých miest. Handmade Urbanism sa viac venuje ľuďom a ich životu ako hmote stavieb, z ktorých je mesto vystavané. Globálny trend, zastúpený Bombajom, Istanbulom, Kapským mestom, Mexikom a São Paulom ukazuje, že rozvoj infraštruktúry bez rozvoja ľudského potenciálu bude v plánovaní budúcnosti miest zohrávať väčšiu a väčšiu úlohu. Podtitul knihy, From Community Initiatives To Participatory Models, sa odvoláva na konkrétne príklady zapojenia obyvateľov najmä neformálnych a vylúčených častí miest do verejného rozhodovania. Od parkov a pobrežných promenád, cez komunitné centrá a ihriská, až po verejné priestory, alebo len dôstojné toalety, rozvoj miest a jeho častí, ulíc, námestí sa postupne dostáva zo štúdií architektov, urbanistov a kancelárií starostov, cez ruky mimovládnych organizácií v teréne až priamo k obyvateľom na ulici.

Európa už dlhší čas nie je pionierom nových prístupov k tvoreniu miest. Áno, slúži ako inšpirácia, ale vývoj a inovácie patria iným kontinentom. Ázijské megalopolisy si ešte v deväťdesiatych rokoch uzurpovali termín generických miest, dramatickými zmenami prechádzajú severoamerické metropoly, ktoré búrajú diaľnice a cestné privádzače v centrách miest, aby ich konvertovali na pôvodné mestské priestory.

Kniha Radical Cities autora Justina McGuirka hľadá nové prístupy v architektúre na okrajoch juhoamerických veľkomiest, ktoré prechádzajú výraznými, no organickými zmenami. Urbanizované zóny v tejto časti sveta mnohokrát predstavujú niekoľko málo metropolitných oblastí, v ktorých žije 80 a viac percent populácie celej krajiny. Rozdiel medzi životom na vidieku a v meste je diametrálne odlišný najmä v ekonomických možnostiach, a preto ľudia masovo migrujú práve do miest. Tie majú podobu paralelných svetov miešajúcich bohaté ohradené a nedostupné štvrte s chudobnými favelami.

Radikálne mestá nachádzajú v Buenos Aires, San Salvadore, Lime, Santiagu, Riu, Caracase, Bogote, Medellíne a Tijuane nové možnosti integrácie predmestí namiesto ich zničenia a presťahovania obyvateľov. Množstvo faviel vykazuje rastúcu ekonomickú činnosť, znižujúcu sa kriminalitu a silnejúcu identitu. Hornaté oblasti miest začali s centrom prepájať lanovky, dvojhodinová cesta za prácou sa zmenila na 12 minútovú rutinnú cestu. Participatívny rozpočet dovoľuje obyvateľom podieľať sa na tvorbe vlastných domovov a verejných priestorov namiesto anonymného plošného projektovania.

Najzaujímavejším bodom knihy je postava Antanas Mockusa, dvojnásobného starostu kolumbijskej Bogoty. Potomok litovských prisťahovalcov znížil spotrebu vody, kriminalitu, počet dopravných nehôd o nevídané desiatky percent. Použil však pritom neortodoxné prostriedky, keď namiesto dopravných policajtov vyslal do ulíc klaunov, aby riadili dopravu. Obyvatelia Bogoty možno nerešpektovali pravidlá, ale určite sa nechceli stať terčom posmechu. Mockus v občanoch vytvoril silné puto k vlastnému mestu a nechal na nich, aby sa stali zodpovednými za jeho obraz, verejné priestory a život. Počas svojho prvého volebného obdobia musel pracovať s prázdnou mestskou pokladnicou, a práve súhra týchto detailov vytvorila silný príbeh premeny mesta.

Urban Code je doslova učebnica. Je v nej sto lekcií pre pochopenie mesta a aj keď sú cvičenia z nej situované do štvrte SoHo v newyorskom Manhattane, ich platnosť je univerzálnejšia a využitelnejšia pre široké spektrum miest. Urban Code je totiž o uliciach a živote v nich. Dvaja študenti/autori Anne Mikoletz a Moritz Pürckhauer zaznamenali bežné správanie ľudí a roztriedili ho do sto drobných lekcií, sprevádzaných náčrtmi a fotografiami, ktoré mapujú pohyb, stimulovaný dopravou, službami, verejným priestorom, štruktúrou ulíc, časťou dňa. Niektoré samozrejmé výsledky pozorovania ako starí ľudia sedia na lavičkách, miestni ľudia majú psy, sediaci ľudia pozorujú svoje okolie, ľudia sa boja tmy, sa môžu zdať banálnymi až úsmevnými, dôležitou súčasťou týchto postrehov sú však ich drobné, rýchle a presné analýzy. Dôkazom toho sú ďalšie lekcie ako nie každé ihrisko je ihriskom, ľudia, ktorí kráčajú, majú cieľ svojej cesty určený, nájmy stúpajú s vyššou hustotou chodcov na uliciach, v ktorých sa už prejavujú ekonomické benefity živých ulíc, vysoká sociálna interakcia a gentrifikácia susedstiev a celých štvrtí.

The Monocle Guide to Better Living je ďalšou knihou zo série britského magazínu Monocle. Súbor textov z riadnych vydaní má jednoduchý kľúč - vytvoriť dobré miesta pre život. Opäť s takmer vedeckým prístupom, existujúce mestá a miesta sú analyzované z pohľadu vzdelania, podnikania, kultúry, štýlu, šťastia, zdravia aj služieb. Za desať rokov existencie tohto originálneho média je jasný profil mesta, ktorý Monocle preferuje a presadzuje - ekonomická, kultúrna, sociálna a akákoľvek iná diverzita znamená dobré miesto pre život.