Mišo Hudák
03.02.2016
10 min

Regenerácia miest pomocou kultúry a sociálneho dizajnu

S koncom industrálneho zlatého veku a nástupom postindustriálnej spoločnosti sa mestá a ich obyvatelia musia začať prispôsobovať novej ére.

Shamrock: We done gone so far from Baltimore, we're losing the station. Yo, try a Philly station or some s**t like that. 

Bodie: The radio in Philly is different? 

Shamrock: N***a, please. You gotta be f***ing with me right? You ain't never heard a radio station outside of Baltimore? 

Bodie: Yo man, I ain't never left Baltimore except that Boys Village s**t one day, and I wasn't tryin' to hear no radio up in that b***h.

Sean 'Shamrock' McGinty a Preston 'Bodie' Broadus z úvodu kapitoly vedú rozhovor v aute cestou z Baltimoru do Philadelphie. Baltimore, najväčšie mesto amerického štátu Maryland, bolo domovom železiarní Bethlehem Steel, ktoré do polovice dvadsiateho storočia boli rozlohou výrobných priestorov najväčšími na svete. Ešte v roku 1961 fabrika vyprodukovala 610 000 ton ocele, dodávala materiál pre most Georgea Washingtona nad riekou Hudson medzi New Yorkom a New Jersey alebo pre Golden Gate v San Franciscu. Zmeny v oceliarenskom priemysle v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, kombinované s nárastom importu ocele a jej recyklovania znamenali dramatické zmeny vo výrobe aj zamestnanosti oceliarne. 

Baltimore, mesto s unikátnym slangom, v polovici storočia dosahovalo takmer miliónovú populáciu (1950 - 949 708 obyvateľov, 1960 - 939 024 obyvateľov) a bolo šiestym najväčším mestom v Spojených štátoch. Prepad ekonomickej základne spojený s rastúcou nezamestnanosťou, rasovými a sociálnymi problémami, kolapsom samosprávy a vzdelávacieho systému, politickou korupciou a najmä výrazným nárastom drogovej a násilnej kriminality eskalovali odliv obyvateľov až na úroveň 620 961 v roku 2010. Pokusy naštartovať rast mesta rýdzo ekonomickými a technokratickými nástrojmi pravidelne zlyhávali počas štyroch dekád.

Dôsledky sociálnej dystopie Baltimoru sa stali predlohou kriminálneho seriálu The Wire z produkcie káblovej televízie HBO z rokov 2002 a 2008, ktorý realisticky a autenticky zobrazuje mestský úpadok na úrovni školského systému, sociálnej starostlivosti, práce médií, korupcie samosprávy a policajného zboru, vojny drogových gangov, sofistikovaných nástrojov pašovania a volebných podvodov. Rozhovor Shamrocka a Bodieho pochádza práve z tejto komplexnej vizuálnej novely. Môže odpísané mesto zaujať a inšpirovať tvorivých ľudí, aby doň investovali svoj čas, zdroje a nápady mimo použitia miestnej scenérie ako kulís pre seriálovú produkciu, sociologický výskum a fotografovanie opustených industriálnych stavieb?

Negatívne príklady sú pre inšpiráciu nevyhnutné rovnako ako pozitívne. Dvadsiate a úvod dvadsiateho prvého storočia sú plné takýchto príkladov hľadania a nachádzania identity a brandingu miest.

Produktový dizajn ovplyvnil a ovplyvňuje podobu miest prostredníctvom výstavby farbík a priemyselných areálov v mestách či na ich okrajoch. Masovo vyrábaný Model T vo Fordových závodoch definitívne poznamenal americký Detroit, ktorý v dekádach skokovo absorboval státisíce nových obyvateľov a zároveň zamestnancov detroitských automobiliek. Mesto v krátkom čase absolvovalo dynamický rozvoj a neskôr, od polovice dvadsiateho storočia aj dramatický úpadok, viac či menej závislý od jedného produktu - automobilu. Podobné príbehy stoja aj za európskymi mestami ako taliansky Turín, ktorý je automobilovou dvojičkou Detroitu, poľská Łódź, ktorá prišla o množstvo svojich fabrík, alebo anglický Liverpool, ktorý sa dodnes spamätáva z úpadku lodiarskeho priemyslu. V súčasnosti je v polovici príbehu čínske mesto Šenzen, ktorého rast populácie i aglomerácie závisí od existencie obrovských fabrík na výrobu niekoľkých technologických hračiek po ktorých baží celý svet.

Dizajn sa mnohokrát snúbi s architektúrou, urbanizmom a sochou v synekdochálnych stavbách, ktoré sú jednoznačne rozpoznateľnými symbolmi svojim miest. Či je to veža Gustava Eiffela v paríži, Guggenheimovo múzeum od Franka Gehryho v Bilbau, alebo ešte neošúchaná ArcelorMittal Orbit od Anisha Kapoora v Londýne, vždy ide o interdisciplinárne dielo, ktoré má definovať dizajn a postavenie miesta a mesta, v ktorom stojí. Je to práve dizajn, ktorému vďačia Paríž či New York, že si ich ľudia na pohľadnicových záberoch nepomýlia s inými mestami.

Dizajn má aj svoju nehmotnú infraštruktúru, ktorú mestá používajú na svoje definovanie. Od rastúcich veľtrhov dizajnu (Design Blok v Prahe), cez tie rešpektované (Made Me v Birminghame), sa mestá uchádzajú o miesto na svetovej mape aj prostredníctvom programu UNESCO Creative Cities (Mestom dizajnu sa stali aj vyššie uvedené mestá, Bilbao, Turín a Šenzen v roku 2014, Detroit v roku 2015, susedná Budapesť v roku 2015 a nedaľeký Graz ešte v roku 2011), World Design Capital (Turín 2008, Soul 2010, Helsinki 2012, Kapské mesto 2014, Taipei 2016 a Ciudad de México 2018) alebo najväčším a najviditeľnejším podujatím, reprezentujúcim nielen mesto, ale aj región a krajinu, veľtrhom EXPO (naposledy talianske Miláno v roku 2015).

Mestá, ktoré sa neboja experimentovať so svojimi priestormi, hmotným aj nehmotným dedičstvom, hľadať nové možnosti pre rozvoj seba aj svojich obyvateľov vo väčšine prípadov zažili dramatické sociálne a ekonomické situácie, úpadok, krízu. Najtemnejšie body svojej histórie však použili na svoje posilnenie a poučenie. Dizajn sa dnes z remesla mení na urbánnu inováciu, ktorá pomáha mestám s riešeným fyzických, infraštrukturálnych ale aj nehmotných problémov. Nie je samotným nositeľom štrukturálnych zmien, skôr ich efektom a benefitom, ale jeho kvalita alebo nekvalita a interdisciplinárne použitie s ďalšími nástrojmi pre tvorbu mesta ovplyvňuje čítanie konkrétneho mesta.

Sociálny dizajn je súčasnou témou miest, ktorú odštartoval juhokórejský Soul. Mesto sa mení v tisícoch drobných detailov ako sú parky, vodné plochy, mestský mobiliár či verejná doprava tak, aby introvertná spoločnosť začala komunikovať viac navzájom.

Paul Owens, zakladateľ a riaditeľ konzultačnej spoločnosti BOP consulting, ktorá sa venuje prepájaniu kultúrneho a kreatívneho priemyslu s ekonomikou každoročne pre úrad starostu mesta Londýn pripravuje medzinárodný dokument World Cities Culture Report, ktorý mapuje data z kultúrnych inštiúcií a odvetví z 21 globálnych miest. V rozhovore, ktorý sme spolu absolvovali v roku 2013 vyslovil myšlienku, že kreatívne a kultúrne nástroje, ktoré sme poznali z prelomu dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia sa menia na užšie profilované disciplíny ako kreatívna ekonomika, sociálne inovácie a sociálny dizajn.

"Myslím, že to, čo sme sa naučili za posledných desať rokov sa vznikom sociálnych médií a všetkých nových mobilných platforiem je, že technologické inovácie sú živé a poháňané najmä obsahom a publikom. A tvorivosť a kultúra sú obsah, ktorý bude riadiť a smerovať technologické inovácie. Naozaj zaujímavé veci sa dejú na všetkých kontinetoch. V Afrike sú to mobilné technológie a mikroplatby, v Južnej Amerike mobilné platformy náročné pre kreatívny obsah generovaný užívateľom.

Pri poslednej návšteve Južnej Kórei som si všimol priekopnícke prístupy voči takzvanej sociálnej konštrukcii. Starosta Soulu vyhlásil svoje mesto za mesto zdieľania, v ktorom rozvíja všetky priestory v meste aby vybudoval novú sociálnu sieť pre budovanie konkrétnych spoločenských problémov ako je starnutie populácie alebo environmentálna obetavosť. Existuje celá nová olasť, v ktorej tvorivé myslenie a dizajn a inovačné procesy môžu byť aplikované na ľudské riešenia miestnych sociálnych problémov."

Regenerácia

Beatriz Garcia vo svojej spoločnosti Impact 08 študuje ekonomické, sociálne a kultúrne dopady veľkého medzinárodného projektu Európske hlavné mesto kultúry na anglické mesto Liverpool, ktoré tento titul držalo pre rok 2008. Jej výskum siaha ešte ďalej do minulosti, konkrétne k škótskemu mestu Glasgow, ktoré rovnaký titul držalo pre rok 1990 a svojim prístupom slúžilo ako vzorový príklad pre Liverpool o takmer dve desaťročia neskôr.

"Termín regenerácie miest prostredníctvom kultúry sa začal používať pred približne dvadsiatimi až dvadsiatimi piatimi rokmi. Znamená to príležitosti pre transformáciu a regeneráciu miest prostredníctvom kultúrnych aktivít. Tento proces má tendenciu byť relevantný pre mestá, ktoré prešli veľkými ekonomickými zmenami, ktoré stratili svoju priemyselnú základňu a potrebovali sa znovu objavovať cez kultúrnu a umeleckú činnosť. Veľká Británia má silnú tradíciu regenerácie miest prostredníctvom kultúry."

Obe mestá nepoužili veľký kultúrny projekt len na zvýšenie počtu umeleckých a kultúrnych predstavení a foriem počas konkrétneho roka. Využili ho na veľký redizajn a rebranding obrazu mesta. Liverpool aj Glasgow bojovali s úbytkom obyvateľov, kvalifikovanej pracovnej sily aj ekonomickej bázy. Výsledkom bola zvýšená kriminalita, sociálne problémy a nelichotivá reputácia na národnej úrovni.

Spôsob myslenia

Ragnar Siil, niekdajší poradca estónskeho ministra kultúry pre kreatívny priemysel, je aj po deviatich rokoch tejto profesiie stále veľmi mladý, nemá ani tridsať päť rokov. O úlohe kultúry pri premene miest vôbec nepochybuje.

"Môže kultúra zmeniť mestá? Myslím, že to je zlá otázka. Otázka by mala byť: Je ešte niečo iné ako kultúra, čo môže zmeniť mestá? Nemyslím, že je tu ešte niečo ďalšie, myslím si, že kultúra je jediná vec, ktorá môže zmeniť mestá. Nie je to len o kultúrnej transformácii a ľuďoch, ktorí naplnili kreatívne centrá a staré továrne. To všetko sa stalo a tento proces je limitovaný. Myslím, že je to o mentalite. Myslím, že kultúra je jediná možnosť, ktorá môže zmeniť spôsob akým sa ľudia pozerajú na životné prostredie, kvalitu života, hodnotu toho čo žijú, kde žijú, kde pracujú, ako sa pohybujú a ako si nastavujú a usporiadavajú svoje životy.

Kultúra je určite spôsob ako zmeniť mestá. Ale nielen mestá. Čelíme mnohým ďalším výzvam ako sú ekologické problémy. Kultúra má jedinečnú príležitosť zmeniť zdravotnú starostlivosť, starnutie, životné podmienky, ich prevádzku či organizovanie.

Môže zmeniť očakávania ľudí. To, čo hovorím je, že v prípade, že existuje dobrá zmes dizajnérov a umelcov a hudobníkov a kreatívnych ľudí a spisovateľov a ľudí schopných oceniť kvalitu života, kvalitu budov, úlohy architektúry, mestského plánovania alebo možnosti regenerácie, potom sa stane, že ľudia požadujú viac, lepšie, vážnejšie. Mestá a politici potom ťažsie môžu ignorovať názory ľudí. Je to nástroj pre posilnenie práv obyvateľov a demokratizáciu vlastného okolia."

Aj napriek rôznym geografickým, historickým, kultúrnym, ekonomickým a politickým podmienkam, ktoré z každého miesta a mesta na Zemi vytvárajú unikátny autonómny urbánny organizmus, je možné sa týmito skúsenosťami, ktorými dizajn v mnohých svojich podobách premieňal mestá, inšpirovať. S koncom industriálneho zlatého veku a nástupom postindustriálnej spoločnosti sa mestá a ich obyvatelia musia začať prispôsobovať novej ére.