Mišo Hudák
26.01.2016
5 min

Povinná literatúra v boji o priestor, v boji o miesto, v boji o mesto

Verejný priestor začína byť témou číslo jeden aj v mestách na pokraji Európy. Architekti, politici a občania vedú otvorené diskusie o podobe námestí a parkov, témy o odkladaní áut na uliciach sa stávajú prežitkom. Súčasne s týmto záujmom začína stúpať aj množstvo pôvodnej literatúry dostupnej v slovenskom a českom jazyku s ohľadom na lokálne reálie.

Aktuálna kniha Městský veřejný prostor od Petra Kratochvíla je výborným východiskovým katalógom literatúry, teórií a realizácií verejných priestorov v mestách po celom svete. "Verejný priestor je mŕtvy, nech žije verejný priestor," publikácia zhrňuje prvotné definície námestí a nároží v mestách staroveku a plynule prechádza ich vývojom a premenami a emancipáciou v osemnástom a devätnástom storočí vtedajších veľkomiest až po ich privatizáciu, odcudzenie, úmrtie a znovuzrodenie v druhej polvici dvadsiateho a na začiatku dvadsiateho prvého storočia. Od tejto knihy vedie cesta k autorom ako Jane Jacobs, Kevin Lynch, Rem Koolhas a ich priekopníckym a legendárnym prácam. Městský veřejný prostor je plný príkladov premien verejných priestorov, v prílohe na konci knihy vedľa prístavnej štvrti HafenCity z Hamburgu, prestavanej železnice High Line z New Yorku, zbúraneho mestského privádzača Embarcadero v San Franciscu alebo novej Opery v Osle majú miesto aj kvalitné realizácie z českých miest. Na strane 99 je zmienka o Kasárňach/Kulturparku, medzi Park Dora v Turíne, Dolní oblastí Vítkovice v Ostrave a Parc de la Trinitat v Barcelone. Príjemná spoločnosť.

Edícia Zlatý řez prináša vážnejšie a akademickejšie témy v zbierkach esejí od svetových autorov. Medzi publikáciami Architektura a globalizace a Architektura: tělo nebo obraz? je kniha Architektura a veřejný prostor venovaná najrôznejším uchopeniam verejného priestoru. Okrem urbanistov a architektov sa v nej stretli, aj sociológovia či právnici, ktorí nazerajú na verejný priestor ako na formu demokracie, krízy, revitalizácie, ale aj súkromia. Autorov je štrnásť, medzi nimi Jan Gehl, Vito Acconci či Adriaan Geuze.

Markus Ambach, Regina Bittner, Petra Havelská, Gabu Heindl, Miodrag Kuč, Wouter Vanstiphout a Michael Zinganel sú autormi siedmych textov v knihe Boj o prostor. Architektura jako společenská praxe a prinášajú čerstvú aktuálnu diskusiu o plánovaní miest. Opäť je cítiť silnú interdisciplinaritu, v ktorej architektúra nie je špecifické uzatvorené odvetvie, ale široký spoločenský záujem. Kniha je pokračovaním série prednášok na tému súčasného mesta a jeho tvorby Contesting Space/Architecture as a Social Practice, ktorá prebehla v roku 2012 na Fakulte architektúry VUT v Brne.

Dánsky urbanista Jan Gehl za viac ako štyri dekády krok po kroku, preskladal Kodaň, mesto plné zaparkovaných áut, na Kodaň, mesto plné chodcov, cyklistov, kaviarní, ľudí. V revolučnom návode Města pro lidi ukazuje diametrálne rozdiely medzi mestom, postaveným pre autá a rýchlosť šesťdesiat kilometrov za hodinu a mestom, postaveným pre ľudí, pohybujúcich sa rýchlosťou päť kilometrov za hodinu. Rozdiely sa samozrejme prejavujú v (ne)živote organizmu mesta. Kniha obsahuje množstvo empiricky podložených možností vytvorenia ulice, verejných priestorov a humanizácie mesta. V Nových městských prostoroch predstavuje Gehl reprezentatívny súbor základných myšlienok a spôsobov stvárnenia verejných priestorov. Kniha je rozdelená na tri časti. Prvá, Ľudia sa vracajú do miest je výzva k aktívnemu mestskému životu, dve ďalšie 9 miest - 9 stratégií a 39 ulíc a námestí ukazujú konkrétne príklady rôznorodosti a bohatosti verejného života. Kniha Prostory od Nadace Partnerství rozvíja Gehlove postrehy a postupy v podmienkach českej legislatívy, ktorá je slovenskej predsa len bližšia, ako príklady zo Škandinávie, Spojených štátov, Holandska a ďalších európskych krajín.

Sídelní kaše, otázky k suburbánní výstavbě kolonií rodinných domů od Pavla Hliničky je špecifická kniha v kontexte vytvárania verejných priestorov, pretože jej hlavnou témou je vyprázdňovanie sa centrálnych častí miest a nová výstavba na ich periférii. Verejný život miest sa takýmto spôsobom ochudobňuje a v satelitných homogénnych projektoch takmer žiaden nový nevzniká.

O tom, čo sa stane, ak život v meste zanikne úplne, popisuje kniha Pyramida od Kjartana Flogstada. Pyramida je meno ruskej baníckej utópie na Špicbergoch. Toto mesto je od roku 1998 opustené a slúži ako originálny skanzen sovietskej povojnovej architektúry a mestského plánovania v nehostinných podmienkach. Kniha je príjemným subjektívnym dokumentom autora, ktorý sa prehrabuje zabudnutým mestom a skúma jeho pôvod aj zánik z geopolitického, industriálneho, sociologického, achitektonického i občianskeho hľadiska. Pred vami je 1478 rôznorodých strán o miestach a mestách, aby ste dokázali načúvať tomu svojmu, v ktorom ste vyrástli, v ktorom práve žijete, alebo v ktorom plánujete zomrieť. Čítajte a následne načúvajte pozorne a dôsledne.