Tereza Maco
21.12.2015
5 min

Oáza inšpirácie a skvelých ľudí v ľubľanskom Poligone // blog

Tereza Maco chcela osviežiť študijný erasmový pobyt a zareagovala na našu výzvu stráviť mesiac v Poligon - kreativni center v Ľubľane. Nielen, že si ju vybrali, ale ponúkli jej miesto v coworkingu aj po skončení rezidencie. Prečítajte si viac v jej blogu:

O možnosť rezidencie v Poligone som sa začala zaujímať v dobe, keď mi ostával už len mesiac do odjazdu na erasmový výmenný pobyt na ľubľanskú Akadémiu umení a dizajnu, odbor grafický dizajn. Nechcela som ostať napospas erasmáckym študentským skupinám, ale aj trochu hlbšie sa integrovať do miestnej komunity ľudí. Zároveň som nechcela byť kvôli Erasmu odrezaná od svojich doterajších mimoškolských projektov, ale nájsť si v Ľubľane čas a priestor na ich ďalší rozvoj. Preto ma milo potešil mail od Alexandry z Creative Industry Košice, že si ma z Poligonu vybrali, a že celý november pobudnem v ich coworkingu.  
 
Na štvormesačný erazmový pobyt som začiatkom októbra cestovala aj so svojím novomanželom Michalom, s ktorým sme spolu založili projekt Živé ihriská. Ten sme chceli rozvíjať v inšpiratívnom prostredí Poligonu. V skratke k projektu: ide o vnášanie grafického dizajnu do zanedbaných mestských priestorov formou nenáročných plošných hracích prvkov. Napríklad škôlka na chodníku, tú pozná každý. Alebo slepá baba či úplne nové, nepoznané koncepty hier. Avšak všetko v novšom, súčasnejšom prevedení. K dobrému výsledku sme, samozrejme, potrebovali aj inšpiráciu, a tej je v Ľubľane, čo sa architektúry a dizajnu týka, požehnane. Postsocialistický kontext a mierka mesta, podobná kultúra aj ekonomické pozadie sú faktory, ktoré sú s Bratislavou podobné, a tak sme tieto mestá mohli porovnávať férovo. Keďže rezidencia mi začínala až v novembri, mala som popri škole mesiac na rozhliadnutie sa po meste, zvyknutie si na to, ako v Ľubľane všetko funguje, ako mesto svojím obyvateľom skutočne vytvára priestor pre život. To je predsa niečo, čo chceme všetci aj v slovenských mestách. Každodenou jazdou bicyklom po perfektných mestských cyklotrasách sme rýchlo pochopili, v čom nás Ľubľana predbehla, a čo nám môže ponúknuť.
 
Už len úvodné stretnutie s Lukom Piskoričom spoluzakladateľom a vedúcim Poligonu, na ktoré som sa odoberala s nejasnou predstavou a istou dávkou rešpektu a nervozity, bolo veľmi povzbudzujúce a oslobodzujúce. Jeho energia a prirodzený entuziazmus ma presvedčili o tom, že tento mesiac strávim na správnom mieste. Poligon vznikol z iniciatívy skupiny mladých slovinských kreatívcov, ktorým prekážal nedostatok priestoru pre rozvoj freelancerov pracujúcich v oblasti kreatívnej ekonomiky, kultúry a sociálneho podnikania. To bolo poznať aj priamo v priestore, ktorý doslova žije mladými ľudmi a poskytuje energiu a motiváciu na tvorbu. K dispozícii je predná “kaviarenská” časť s barom pre členov aj návštevníkov a dva rozsiahle priestory s väčším kľudom pre pracujúcich. Okrem toho je možnosť prenajať si zasadačku či malé súkromné kancelárie.
 
Keďže sme Živé ihriská mali rozpracované zatiaľ len v rovine konceptu pre potrebu bratislavských Mestských zásahov, ostávalo nám na november veľa práce. Naším pevným deadlinom a zároveň hnacím elementom bol 26. november, kedy sa na miestnom úrade Bratislava – Nové Mesto prezentovali projekty uchádzajúce sa o podporu z participatívneho rozpočtu. Keďže sami v tejto mestskej časti bývame, máme v nej vytipované niekoľké vhodné priestory pre Živé ihrisko. Nemali sme však za sebou ešte žiaden rešerš, žiadne náčrty ani texty, v podstate nič čo by sme mohli zahrnúť do prezentácie. Náplň nášho pobytu v Poligone bola teda jasná. Prácu na projekte som však musela striedať s povinnosťami v škole, čo sa veľmi rýchlo odzrkadlilo na stagnujúcom progrese projektu. Po dvoch týždňoch, čiže v polke nášho pobytu, sme si zrazu uvedomili črtajúci sa deadline prezentácie.

Do Poligonu sme síce chodili pravidelne, často však aj kvôli skvelému programu rôznych komunitných akcií či konferencií, ktoré sa cez týždeň v priestoroch coworkingu konajú. Alebo len tak, vychutnávať skvelú atmosféru, ktorá v Poligone vládne. Druhú polovicu novembra sme teda mali pracovne intenzívnejšiu. Podarilo sa nám však aj vďaka skvelému zázemiu (a povolenému dopingu v podobe matéčok) vypracovať celkom slušný koncept nášho projektu. Zároveň som rada, že sme okrem Živých ihrísk zapracovali aj na našom ďaľšom projekte Dizajn na Kolesách, ktorý bol nedávno odmenený úspešnou grantovou výzvou. 
 
V momente ako dokončujem túto svoju výpoveď, mám už za sebou dva týždňe v Poligone nad rámec plánu, keďže sa Luka rozhodol ponechať si ma aj s Michalom vo svojom skvelom coworkingu až do konca januára. Dokonca sme boli pozvaní aj na jeho veľkú narodeninovú oslavu priamo v priestoroch Poligonu! Teším sa z toho, a ďakujem Creative Industry Košice za to, že ma do Poligonu dostali, že máme možnosť pôsobiť medzi výnimočnými ľudmi a v skvelom priestore. A predovšetkým môžeme ďalej rozvíjať náš projekt Živých ihrísk. Hádam budú niekedy v blízkej budúcnosti zhmotnené hodiny našej práce do viditeľného výsledku.