Mišo Hudák
25.11.2015
5 min

Berlínske vonkajšie priestory

Dominantou kvalitou Berlína je jeho verejný život. Niekoľko návštev Kreuzbergu a Neuköllnu prinieslo aj poznanie mikrovesmírov fantastického mesta - Kunst Stoffe Berlin, Der Prinzessinnengarten...

Európske veľkomesto číslo jedna pre život. Aj keď nemáte na mieru šitý oblek, nepracujete v banke a deti vychovávate zásadne bez pomoci opatrovateliek. Spolu s takmer dvesto identifikovanými národnosťami, pätnástimi percentami cudzincov a rozorvanou východo-západo-murovanou históriou, len málokde v Európe nájdete toľkú diverzitu. Berlín je vyskladaný z obrovského množstva miest, ktoré dokopy tvoria veľmi príjemný mestský organizmus, o ktorom by ste kvôli uvoľnenej atmosfére nepovedali, že obsahuje tri a pol milióna ľudí. Dominantou kvalitou Berlína je jeho verejný život. Niekoľko návštev Kreuzbergu a Neuköllnu prinieslo aj poznanie mikrovesmírov fantastického mesta.

Ľudia z Kunst Stoffe Berlin zbierajú odpadové materiály z viacerých častí mesta, triedia ich vo svojich skladoch a dodávajú ich za malé poplatky umelcom a obyvateľom. Dosky, pásky, železo, keramika, papier, okná, dvere, nábytok, to všetko dokážu priviesť limitovaným počtom áut. Väčšiu časť zbernej flotily tvoria nákladné bicykle, postavené z nepotrebných materiálov v minulosti.  

Der Prinzessinnengarten je záhrada, v akej si takmer každý človek predstavuje tráviť víkendy mimo mesta. Táto je však v strede Berlína, je jednou z desiatok podobných záhrad na území mesta. Obyvatelia si v nej pestujú bylinky, ovocie, zeleninu, kvety, chovajú včely, učia sa šetrným postupom záhradníčenia. Celé miesto dopĺňajú drobné bufety a najmä otvorená cyklodielňa, v ktorej je vždy niekto, kto vám pomôže a poradí ako opraviť bicykel. Záhrada stojí na mieste nárožného domu, v ktorého pivniciach bol za čias rozdeleného mesta uskladnený toxický materiál, všetky rastliny sú kvôli kontaminovanej pôde nasadené v mobilných kvetináčoch. V prípade developerského zásahu alebo záujmu záhrada neskončí, len sa presunie na iné miesto.  

Letisko Tempelhof sa rozprestiera na okraji širšieho centra mesta a dnes je už niekoľko rokov mimo prevádzky. Leteckej prevádzky. Denne sa na jeho dráhach a voľných trávnatých plochách vystriedajú tisícky bežcov, cyklistov, korčuliarov, obyvateľov s deťmi, psami, šarkanmi a potrebou stráviť čas vo veľkorysom otvorenom priestore. Obrovská letisková budova je ohradená a nie je pre verejnosť voľne prístupná, zvyšok bývalého letiska je však parkom otvoreným pre obyvateľov počas celého dňa. Tempelhof má veľmi bohatú aj temnú históriu.

Od začiatku dvadsiatych rokov, cez službu nacistickému režimu a dramatické zásobovanie Západného Berlína vzdušným mostom, až po zjednotenie Nemecka a ukončenie prevádzky v roku 2008. Tempelhof nebol len dopravným uzlom, ale aj monumentálnym symbolom premenlivého dvadsiateho storočia v živote mesta aj krajiny. 100% Tempelhofer Feld je veľká úspešná občianska akcia, ktorá dokázala zachovať legendárne letisko Tempelhof v súčasnej podobe a rozlohe a nevydať ho napospas stavebnému rozvoju, ktorý mal zabrať približne polovicu areálu. V miestnom referende obyvatelia veľmi jednoznačným spôsobom odmietli privatizáciu verejného priestoru a zničenie unikátneho biotopu. Neexistuje veľa svetových metropol, ktoré vo svojom strede majú miesto, z ktorého máte výhľad na široký horizont.

Bývalé filmové laboratóriá UFA po rozdelení Berlína upadli, ateliéry zostali vo východnej časti mesta. Vláda Západného Nemecka motivovala svojich občanov k presunu do izolovaného Západného Berlína odpustením povinnej služby v armáde. Od šesťdesiatych rokov sa do mesta sťahovali zástupcovia všemožných subkultúr z celej krajiny. Opustené budovy laboratórií si za svoj domov vybrala skupina približne dvesto ľudí, ktorí aj napriek svojim alternatívnym ideológiám nechceli miesto oskvotovať, ale legálne platiť nájomné. Po rokoch rekonštrukcií, ale aj vnútorných rozkolov kvôli smerovaniu celého priestoru, je dnes ufaFabrik popredné kultúrne centrum v Európe, ktoré umenie stavia do jednej úrovne s ekológiou. A už od svojich začiatkov, v roku 1979, pracuje na juhu Berlína s mnohými nástrojmi sebestačnosti. Vďaka nim sa môže oprieť o výbornú infraštruktúru, ktorú okrem sál a priestorov na umelecké účely tvorí aj pekáreň, hostel, kaviareň, reštaurácia, vlastné filtračné zariadenie na vodu, polia solárnych panelov, škola, farma poľnohospodárskych zvierat a množstvo ďalších drobných zákutí, ktoré dovoľujú centru šetriť obrovské náklady na bežnú prevádzku a generovať vlastné príjmy. 

Podobných, ale aj nepodobných miest je v Kreuzbergu a Neuköllne nespočítateľne mnoho. Každé z nich je zdrojom ďalšej a ďalšej inšpirácie, ako sa po drobných krokoch, v malých detailoch, môže mesto meniť na skutočne dôstojné miesto pre bohatý a rozmanitý život.