Mišo Hudák
02.11.2015
7 min

Bilbao efekt

Boli sme v deväťdesiatych rokoch. Bilbao sa radikálne menilo, prežívalo veľkú krízu, nezamestnanosť bola 25%, mladí ľudia brali drogy, nemali žiadnu budúcnosť. Boli to veľmi ťažké a smutné časy. Ale v živote sú chvíle a body zvratu, keď sa všetko zmení. A vy neviete ako sa to stane.

Bilbao má 350 000 obyvateľov, je šiestym najväčším mestom Španielska a najväčším mestom Baskicka - jedného zo sedemnástich autonómnych španielskych regiónov. Mesto bolo založené na začiatku štrnásteho storočia ako obchodný prístav a v šestnástom storočí zbohatlo vďaka monopolnému obchodu s Flámskom. Od druhej polovice devätnásteho storočia sa v Bilbau rozvíjala ťažba železa a výroba ocele. Medzi významné priemyslové odvetvia patrila aj stavba lodí.

Zlatý vek mesto prežívalo od začiatku dvadsiateho storočia do doby Frankovej diktatúry v tridsiatych rokoch, keď bola zakázaná baskičtina a nastal kultúrny úpadok. V sedemdesiatych rokoch doľahli na mesto dôsledky ropnej krízy. V rokoch 1975 až 1985 zanikli na území celej metropolitnej oblasti takmer polovica všetkých pracovných miest. Katastrofická ekonomická situácia mesta nastala po povodniach v roku 1983. Vtedy bolo rozhodnuté o nutnosti transformácie celého územia.

Mesto v roku 1991 založilo poloverejnú organizáciu Bilbao Metropoli-30, kam investori mohli skladať finančné prostriedky určené na realizáciu projektov transformácie.

Roku 1992 bola založená verejná nezisková spoločnosť Bilbao Ría 2000, jej členmi sú zástupcovia verejného (priemyselné a finančné spoločnosti) aj štátneho sektoru (univerzity, profesné asociácie a podobne). Úlohou spoločnosti je regenerácia a revitalizácia zničených a nevyužívaných postindutriánych oblastí v metropolitnom regióne Bilbaa, ich následná premena na lukratívne pozemky a predaj súkromným alebo verejným developerom.*
 

BILBAO EFEKT 

Pedro Ruiz Aldasoro bol v deväťdesiatych rokoch televíznym producentom a pracoval na relácii s ekonomickým zameraním. Vďaka svojej profesii sa pohyboval blízko bankárov a predstaviteľov miestnej samosprávy a bol svedkom turbulentného obdobia, ktoré spôsobil najprv možný a neskôr reálny príchod pobočky Guggenheimovho múzea do Bilbaa. V tom čase už bol členom komisie, ktorá príchod veľkej inštitúcie do mesta organizovala.

"Som tu, aby som vám vysvetlil niečo o Guggenheimovom múzeu a Bilbao efekte...Guggenheimovo múzeum malo veľa umeleckých diel vo svojich depozitoch, ale nemali dosť peňazí. Hľadali nové miesto v Európe. Do úvahy prichádzalo rozšírenie malého múzea Peggy Guggenheim v Benátkach a Salzburg. Vyhrali sme, pretože sme zostali jediní. Salzburg sa rozhodol nepostaviť Guggenheimovo múzeum, pretože je to veľmi krásne barokové mesto a nepotrebuje žiadnu múzeum. Starosta Benátok sa rozhodol, že sa kvôli múzeu nebude prehlbovať Canal Grande.

Zvolali sme tri hlavné inštitúcie Baskicka: baskickú vládu, regionálnu baskickú radu a radnicu Bilbaa a pozvali sme Thomasa Krensa, v tom čase riaditeľa Guggenheim Foundation. Pamätám si keď prišiel, pretože v ten deň mala moja žena narodeniny. Bolo to deviateho apríla 1990 a bol to veľmi ťažký deň. Bilbao bolo ochromené štrajkom. Aby Thomas Krens nič nevidel, tak sme ho vzali z letiska helikoptérou do mesta Vitoria. V tú noc sme podpísali zmluvu o tom, že máme záujem o tento projekt. Zároveň sme začali pracovať na štúdii uskutočniteľnosti, ktorá nám zabrala ďalších deväť mesiacov.

Boli sme v deväťdesiatych rokoch. Bilbao sa radikálne menilo. Prežívalo veľkú krízu, nezamestnanosť bola 25%, mladí ľudia brali drogy, nemali žiadnu budúcnosť. Boli to veľmi ťažké a smutné časy. Ale v živote sú chvíle a body zvratu, keď sa všetko zmení. A vy neviete ako sa to stane," hovorí Aldasoro.

BILBAO METROPOLI-30 & BILBAO RÍA 2000

Baskicko má vysokú mieru autonómie v rámci Španielska. Samo si vyberá dane a samo rozhoduje o svojom rozpočte. Vďaka spoločnostiam ako Bilbao Metropoli-30 a Bilbao Ría 2000 mesto dokázalo pružnejšie reagovať na ekonomickú krízu. Transformácia mesta sa mala začať riekou. Dlhé dekády boli brehy Bilbaa a štvrte Deusto obsadené priemyselnými a prístavnými budovami. Tie mali ísť preč a ľudia mali získať opäť prirodzený prístup k vode.

"Veľa ľudí už nechcelo znova pracovať v hutníckych spoločnostiach, dávali prednosť iným druhom pracovných príležitostí. To bol dobrý signál. Na začiatku sme mali veľké obavy. V meste bola vysoká nezamestnanosť, ľudia potrebovali viac škôl a podporu pre rodiny bez prostriedkov. Prečo by mali dávať svoje peniaze na múzeum? Vysvetlili sme im, že náklady na múzeum budú približne rovnaké ako náklady na šesť až sedem kilometrov novej diaľnice. Vtedy ľudia v meste pochopili o čom hovoríme a náhle uverili, že ideme dobrým smerom.

Prilákali sme ďalších ľudí zo zahraničia, mali sme nové hotely aj nové módne obchody. Mesto sa zmenilo, ale zmena je len vedľajší efekt. Bilbao je krásne mesto, ale je to mesto najmä pre starých ľudí. Potrebujeme sociálny softvér, ktorý by mohol nasmerovať mesto iným smerom. Guggenheimovo múzeum je zvláštne. Je to viac ako múzeum. Je to socha. Je veľká chyba, že ľudia sa pozerajú na plánovanie miest cez múzeá. Áno, múzeum môže pomôcť mestu, ale to môže iba v prípade, že je obklopené ďalšími vecami, atmosférou. Múzem je takmer ako banka, aj banky majú veľmi krásne budovy. A niekedy nie je nič vnútri. Len dlhy."

NEPRENOSNÁ SKÚSENOSŤ

Bilbao efekt je neprenosná skúsenosť. Múzeum zakrýva skutočnú podstatu zmien v Bilbau. Mestské spoločnosti, autonómna vláda, prístup k rozpočtu, strategický plán územného a hospodárskeho rozvoja na desať až dvadsať rokov vopred sú väčšie témy, ktoré môžu inšpirovať iné mestá. Trvalú expozíciu Richarda Serru na spodnom poschodí Guggenheimovho múzea tvoria nadrozmerné expresívne skulptúry zo železných plátov hrubých aj niekoľko centimetrov. Oceliarenský charakter histórie mesta je nádherne reflektovaný v jeho ikonickej synekdoche. Pedro Ruiz Aldasoro vidí pri tvorbe mesta priestor pre mnoho iných profesií. Pre urbanistov nemá veľa priaznivých poznámok: "Dovoľte mi povedať, že neverím v urbanistov. Domnievam sa, že sú dôležití, ale mesto je živý organizmus. Ak urbanisti rozhodujú o tom ako bude vyzerať nové letisko, ako bude vyzerať nový obchodný dom, prestanú existovať medzi mestami rozdiely, budú všetky rovnaké.

Ak v mestách existujú prázdne miesta, treba ich venovať alebo lacno predať mladým ľuďom, a budú sa rozvíjať. Život prichádza zdola nahor. Každé mesto by malo rozvíjať svoju vlastnú osobnosť a tú potom ponúknuť zvyšku sveta. Chcel by som ísť do vášho mesta a vidieť v čom je odlišné od môjho. Ale ak by som tam prišiel aby som videl nové Guggenheimovo múzeum alebo nový mrakodrap od Césara Pelliho, asi by som mal pocit, že som mal zostať doma,"  uzatvára Aldasoro.


V Bilbau sídli aj organizácia Peopleing, ktorá je našim partnerom v programe Erasmus pre mladých podnikateľov. O Bilbau si môžete prečítať aj na blogu Izabely Komjati, ktorá tam  strávila rezidenciu v júni tohto roku. 

*(Základné informácie o meste Bilbao z knihy Myslet město od Lucie Stejskalovej (Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze, 2014, strany 115 a 116))