Mišo Hudák
14.10.2015
8 min

No bore in Maribor

S približne 114 tisícmi obyvateľmi je Maribor druhým najväčším mestom Slovinska. Blízkosť maďarskej a najmä rakúskej hranice a geografická poloha v historickom regióne Dolné Štajersko dáva tušiť, že dejiny mesta nie sú v jazykovom, národnostnom, kultúrnom, teritoriálnom, ekonomickom, či sociálnom ohľade homogénne ani lineárne.

Podobnosť medzi Košicami a Mariborom však zdaľeka nekončí. Obe mestá hostili Európske hlavné mesto kultúry (Maribor v roku 2012) a dodnes skúmajú a prehodnocujú dedičstvo tohto podujatia, ktoré v moderných dejinách oboch krajín zatiaľ nemá ekvivalent.

Podobností je dosť, rovnako aj rozdielov. Maribor, ako väčšina veľkých slovinských miest, disponuje silnou kultúrnou scénou a kontinuitou, ktorá sa ešte v osemdesiatych rokoch, v časoch Juhoslávie, začala tvoriť okolo mládežníckych centier (v Československu ekvivalent v podobe Socialistického zväzu mladých). Sila umeleckej komunity sa ukázala z kraja deväťdesiatych rokov pri veľkých akciách squatovania areálu Metelkova v hlavnom meste Ľubľana a niekdajších vojenských priestorov v Maribore, ktoré sú známe pod menom Pekarna. Ponuka kultúry v Slovinsku je vďaka týmto udalostiam nesmierne široká a rôznorodá, bývalé centrá mládeže sa transformovali na kluby a vďaka nim je miestna, najmä hudobná scéna, silná a medzinárodne rozpoznateľná.

Vďaka desaťročiam fungujúcej infraštruktúry nevzniklo len nespočítateľné množstvo programu, ale vyrástlo sofistikované publikum a organizačná, často neviditeľná, časť kultúry. Maribor má polovičnú veľkosť Košíc, ale dvojnásobný počet miest a ľudí aktívnych v kultúre, pasívne či aktívne, formálne či neformálne. Perfektné znalosti viacerých jazykov (blízkosť Rakúska a mesta Graz), jednoznačná orientácia a skúsenosti v produkcii, práca s publikom, medzinárodná spolupráca a silná spoločenská angažovanosť sú základnými črtami ľudí zo začínajúcich organizácií a skupín, ale aj tých ktorí zakladali Pekarnu pred takmer dvadsiatimi piatimi rokmi.

Existencia Pekarne je pre rozvoj kultúrneho života nesmierne dôležitá. Od anarchisticko-ľavicovej atmosféry na začiatku, prešla až po takmer úplnú konformistickú pozíciu, v čase, keď sa v nej pôsobiaci podieľali na prípravách programu a obsahu Európskeho hlavného mesta kultúry. Starý areál Pekarne dnes z jednej strany uzatvára nový hostel, ktorý bol postavený práve počas obdobia príprav. Táto doba priniesla do Pekarny osobné a ideové rozpory a čiastočne aj kvôli nim (alebo vďaka nim) nie je kultúrna scéna Mariboru zatvorená na jednom, akomkoľvek veľkom mieste, ale obsadila a ďalej obsadzuje celé mesto.

Vetrinjski dvor

Kontinuita programov alebo myšlienok Európskeho hlavného mesta kultúry je takmer neviditeľná. Pri predstavení programov Creative Industry Košice ako Escalator, K.A.I.R, Bridge, podnikateľských alebo podnikových rezidencií, sa aktívni ľudia z Mariboru tvárili, akoby počuli o nejakej snovej krajine za neprekonateľnými oceánmi. Niekdajšia centrála celého projektu, ktorá sa volá Vetrinjski dvor a stojí v úplnom strede historického centra, po skončení roka kultúry ostala prázdna. Samospráva Mariboru preto vytvorila mestskú organizáciu, ktorej cieľom je dostať na toto miesto život. Po dvoch rokoch je budova takmer plná, okrem kancelárií a drobných coworkingových priestorov tú sídlia aj galérie a klub. Marko Brumen z Vetrinjskeho dvoru, podobne ako organizácia, ktorú zastupuje, slúži ako dokonalá orientačná mapa vo formálnej aj neformálnej kultúre mesta.

Salon

Borut Wenzel po odchode z Pekarne prešiel cez most do centra mesta a získal do prenájmu nádhernú rohovú poschodovú budovu, v ktorej naposledy sídlilo kasíno, ale posledné desaťročie nebola používaná vôbec. Pred takmer sto rokmi však toto miesto slúžilo ako fajčiarsky a tanečný klub a tento druh špecifickej nostalgie je základným motívom Borutovej práce. Postupné opravovanie mierne schátranej budovy začalo dizajnovým obchodom a barom v prízemnom poschodí. Pri stavebných prácach sa pristavovali starší obyvatelia Mariboru a spomínali si na pred a povojnové časy, zlaté obdobie tanečného klubu. Viacero generácií miestnych má spojené tieto miesta s mladosťou, a preto bol návrat k pôvodnej funkcii budovy neodvrátiteľný. Nejde však o klub seniorov. Program Salonu láka rôznorodé publikum a často sa vedľa seba stretnú osemdesiatroční veteráni s viacerými odlišnými generáciami. Dôležitou súčasťou miesta sú otvorené debaty o miestnej histórii, na ktorých sú ľudia konfrontovaní s občianskou vojnou, bývalou Juhosláviou alebo druhou svetovou vojnou. Za barom pracuje dievča zo Slovenska.

Rajzefiber Biro

Propagácia tvorivých prístupov a výstupov ľudí pôsobiacich v Maribore je základnou náplňou drobnej organizácie Rajzefiber Biro, ktorú vedie Maja Pegan. Pomáha podporovať dizajnérov, módnych návrhárov, ale aj rôzne intervencie a komunitné akcie. Venuje sa aj objavovaniu mesta, vzdelávacím programom a všetkým neobvyklým detailom tak, aby predstavila mesto Maribor v plnej šírke jeho tvorivosti.

Kino Udarnik

Maribor, podobne ako mnoho iných miest v postsocialistických krajinách, musel od prelomu storočí súperiť o pozornosť ľudí s nákupnými centrami, rastúcimi na perifériách. V meste veľmi rýchlo zanikli všetky tradičné kiná. Až na Udarnik. Srdjan Trifunovič ho vedie už niekoľko rokov aj napriek tomu, že so svojimi spoločníkmi platí komerčné nájomné. Program klubu je maximálne otvorený iným záujemcom, skateové alebo cestovateľské komunity tu uvádzajú slovinské premiéry svojich filmov. "Please be honest now!" je veľký nápis nad vchodom do kina. Niekoľko málo turistov, ktorí dokázali Maribor objaviť, si ho fotia ako zaujímavý detail. Kino Udarnik je však oproti Vetrinjskemu dvoru, kde kedysi bola centrála Európskeho hlavného mesta kultúry a nápis bolo veľmi dobre vidieť z okna riaditeľa projektu.

Tkalka

Administratívna budova farmaceutickej spoločnosti chátrala v strede Mariboru niekoľko rokov. Na jeseň roku 2014 sa konečne otvorila Tkalka, pod správou CAAP - Center alternativne in avtonomne produkcije, jediného programu, ktorý priamo nadväzuje a rozvíja aktivity začaté počas príprav Európskeho hlavného mesta kultúry. Ide o špecifický coworkingový priestor pre social enterprises. Sociálne podniky majú v slovenčine a na Slovensku úplne iný kontext aj históriu, preto anglický ekvivalent. V budove sídli viac ako tridsať organizácií, spoločností a jednotlivcov, ktorí sa venujú ekológii, komunitám, rozvoju spoločnosti, sociálnym inováciám. Priestor tu má aj študentské rádio, dielňa na výrobu fyzických prototypov alebo FabLab. Andreja Kuhar spravuje 2500 metrov štvorcových vo veľmi originálnej funkcii starostlivosti o priestory a vzťahy. Stará sa o dobrú skladbu nájomníkov, dizajn spoločných priestorov aj o drobné intervencie v okolí Tkalky. Na medziposchodia priniesla sériu vyobrazených veselých cvičení pri šliapaní po schodoch.

V Maribore je cítiť atmosféru, veľmi prajnú spolupráci. Hoci sú existujúce organizácie samostatné a autonómne. Práve na príklade Tkalky vidieť, že keď sa voči sebe nevymedzujú, ale tvoria spoločne, tak synergický efekt prináša benefity pre mesto a kultúrnu scénu ako celok, ale aj pre jednotlivé časti zvlášť.

GT22

Výborným príkladom previazanosti Mariborskej kultúry je web GT22. Namiesto vlastnej prezentácie návštevníka privíta mapa mesta s takmer štyridsiatimi miestami, na ktorých je možné nájsť iniciatívy, organizácie, kluby a dôležité body (medzi nimi aj Pekarnu, Salon, Rajzefiber Biro, Kino Udarnik, či Tkalku). Glavni Trg 22 je adresa budovy, ktorú dostala umelecká skupina Sonda do užívania od súkromnej osoby. Garážová galéria a ďalšie akcie skupiny zaujali niekoho natoľko, že sa rozhodol venovať vlastný majetok na jej ďalší rozvoj. GT22 je komunita komunít. Na štyroch poschodiach (vrátane podzemia a prízemia) je fotografické múzeum, skateová rampa, knižnica, galéria, hudobný klub (pôvodne jeden z prvých striptízových a nočných klubov v Slovinsku), neformálne vzdelávanie v rámci Transnational Guerila Art School a množstvo ďalších ponúk. Željko Milovanovič už od začiatku vedie celý priestor a ľudí v ňom k samostatnosti, aby počas jeho neprítomnosti alebo po jeho odchode, mohlo GT22 existovať a pracovať kontinuálne ďalej.

Z Mariboru sú ľahko dosiahnuteľné väčšie kultúrne a ekonomické centrá: Ľubľana, Záhreb, Graz, alebo Viedeň, v ktorých odpadá jazyková bariéra. A predsa sa mnoho miestnych šikovných ľudí nesnaží pri prvej príležitosti z mesta uniknúť, ale spoločnými silami tvorí neformálnu kultúrnu infraštruktúru.