CIKE
02.01.2015
5 min

ESCALATOR BLOG: Aran Islands I.

Sedim v autobuse do Galway a rozmýšľam, že keď Galway je na západe a letisko jakožto jedna zo zastávok na severe, prečo, kurvadrát, ideme do mora... Ale nestíham to domyslieť, lebo mi zvoní tablet s írskym číslom. Dobre. Jediný, kto má moje číslo tunak je Lucka. "Nazdáááár!" (dávam do toho všetko, ono je to naše prvé audio stretnutie) "Erm...oh... erm... hello? It´s Theresa from An Dún"

Ludka Zoldakova is at Isaacs Hostel, Dublin. 
Ne, neni to nový šport, prepáčte, len chcú aby som dala check in, ak mám mať free wifi. No, vlastne to teda bude nový šport...
----

Sedim v autobuse do Galway a rozmýšľam, že keď Galway je na západe a letisko jakožto jedna zo zastávok na severe, prečo, kurvadrát, ideme do mora... Ale nestíham to domyslieť, lebo mi zvoní tablet s írskym číslom. Dobre. Jediný, kto má moje číslo tunak je Lucka.
"Nazdáááár!" (dávam do toho všetko, ono je to naše prvé audio stretnutie)
"Erm...oh... erm... hello? It´s Theresa from An Dún"

Ou... Je možné, že som svoje číslo kde-tu napísala do ňákeho mejlu, a tak...

"I´m calling because I´ll have to cancel your accommodation, I´m terribly sorry, but due to the weather, I need to get to Galway on Thursday. I sent you a phone Number for Maire, she should have a room for you."
---

20V

No, nejde to dobre, čo vám poviem. Ubytko mi zrušili a na mojom pracovnom ostrove nič ďalšie neni. 
Diovka v zákaznickom centre ma našťastie zachránila alebo predala na orgány, neviem, rozprávala do telefónu Gaelic. Taže takto to bude, buď prídem o obličku, alebo dneska spím na najmenšom ostrove, zajtra pracujem na strednom a v piatok idem na najväčší. 
Dobrá správa je, že viac už tých ostrovov neni.
Rozmýšľam, či by ma zabilo raz nemať tieto fest blbé nápady. A keď už, tak aspoň skorej než koncom októbra...

— at Galway City Ireland

---

I som si takto povedala - keď možeš po Cambridge-i chodiť v Hogwarts mikine, čo by sa stalo, kebyže v priemernom írskom mestečku vytiahneš Dawkinsa?
Nestalo sa nič. Dobre, ale skúsila som.
---

Pohoďé, cítim sa bezpečne; jednak že mám plnú škatuľku Kinedrilu, a jednak že som z autobusu práve zazrela tabuľku "24/7 Public Defibrilator".


"Haya, love, you know where you´re goin´?" ujec na lodi sa ma pýta. Má na sebe tričko s nápisom Criú. Som vyšípila, že bude Crew, bo to tu majú asi piati oblečené a jeden z nich dokonca za barom. Čo, je to dlhá cesta. Asi 35 minút, duh!
"Em...hello...yes, to Inis Oírr"
Ujec chvíľku rozmýšľal, jak mi (ne)povedať, že som pomalšia, pač celá loď ide na Inis Oírr. A všetkých na nej pozná po mene. Aj psa tri rady predo mnou. Aj ty ryby v škatuli za mnou.
"Yes, but, do you have a place to stay at?"
"Oh, em, yes... (vytiahnem papírek z vrecka)...at Maggie Flaherty´s."
"Aaah, she´s a lovely lady, the only place where you get a meal after ten. Now, love, you´ll have to go straight from the pier, then turn left at the something something, soccer playground somethig something..." robím čo možem, ono sa tá loď dósť kýve, jo? Tiež mi napadne, že takto po tme soccer playground proste nerozoznám a pojme ma trochu panika. Potom mi napadne, či by som ho rozoznala za dňa. Ujec zatiaľ usúdi, že nebudem úplne Bear Grylls a dáva mi radšej do ruky kľúče od auta. "at the end of the pier, turn right, I´m parking my jeep there. I must close the boat but it´ll be just about ten minutes. Wait for me inside the car, so you don´t get cold and I´ll give you a lift, kej?"

No čo, moja? Čo teraz? Strašný cestovateľ dobrodružný si? 

Ech, frasa. Dobre. Berem kľúče. Keď je pravda, že moje srdco je made in Inishmore, tak som tu skoro jak medzi svojimi, šakáno?
---

Domek tety Maggie je ten baby blue v rohu   photo by wwwdoolincoastguardcom

Maggie Flaherty mi pripomína starú mamu Wynnifred. To je dobre, Wynn bola vysoká, šľachovitá, prísna a najvác starostlivá zo všetkých. A vedela veštiť z čajových lístkov. Neviem, či vie Maggie veštiť, ale určite vie robiť tú istú čudnú vec s hlasivkami, čo Wynn. Jak by som to... je to ako malý, ale zato silne znepokojivý astmatický záchvat a používa sa to v neformálnej konverzácii. Vačšinou ako prejav prekvapenia, alebo uznania. Musím si to doštudovať.

---

Nenapadlo mi, že o siedmej ráno bude na Inis Oírr-e ešte furt tma. Svietia tu dokopy dve pouličné lampy a asi je to takto dobre, lebo Maggie ich použije ako orientačné body. Choď k prvej lampe a pri nej za kostolom odboč doprava. A potom choď za tým druhým svetlom, to je mólo. Že vraj zakričí, keby som šla zle. Vravím si, či by vedela cez tých svojich krehkých 70 rokov vobec dovidieť, nieto dokričať. A ak hej, ako veľmi by sa tomu potešili jej ostatní hostia a vôbec, celá tichá spiaca dedina. Ale pravda je, že svetlo na jej priedomí zhaslo, až keď som sa zastavila na móle a zapriala good morning ujcovi v Criú tričku.