CIKE
29.07.2014
3 min

Recenzia na mesiac v Bristole od Tomáša Prištiaka

Pár týždňov strávených na umeleckej rezidencii sa môže zdať na prvý pohľad ako nie veľmi markantný krok dopredu vo vašom vývoji. No ak ste filmár, ktorý hneď po škole začal pracovať a každodenný kolobeh vás prinútil odložiť niektoré nápady a projekty, ktoré ste mali, môže vás to posunúť dopredu celkom významne.

Pobyt v Bristole, ktorý mi umožnili bol po tejto stránke naozaj bohatý na nové "nakopnutia". Už samotná atmosféra anglického mestského života a voľný prístup k nespočetným tvorivým zdrojom boli dostačujúcim podnetom k tomu, aby som začal o svojom rozvoji rozmýšľať inak. V oných rozmeroch, ale hlavne to zmenilo môj pohľad na seba samého. To znie trochu pompézne a záhadne, no je to tak, pretože som si ako projekt na ktorom som chcel pracovať počas svojho pobytu v metropole západného Anglicka vybral osobnú duchovnú cestu. Hľadal som nové možnosti vyjadrenia toho, čo som skúmal už počas štúdia na VŠMU: modlitby, hľadania duchovného rozmeru v bežnom živote a hranice mystického a ľudského. Počas pobytu som začal pracovať na filmovej eseji o svojom prežívaní akejsi spirituálnej púte, ktorou je vlastne každá cesta, keď idete niekam sám. Veľmi mi pomohli kontakty, ktoré som získal v Creative England - centre kreatívneho priemyslu v Bristole. Z týchto pár základných stretnutí sa vyvinuli ďalšie: strávil som nejaký čas v miestnej umeleckej collage, kde som stretol študentov filmu, niektorí z nich mi potom pomohli v realizácii projektu, v samotnom natáčaní filmového experimentu, ktorý som vymyslel.
Poas nahrvania zvuku do krtkeho filmu
Počas nahrávania zvuku do krátkeho filmu[/caption] Celkom veľa som cestoval. V rámci natáčania som šiel na akúsi púť do Glastonbury (hoci autobusom) a precestoval som širšie okolie Bristolu. Strávil som dva dni v Londýne a pešo som prešiel časť pobrežia neďaleko Bristolu. Na všetkých týchto cestách som pokračoval v natáčaní, stretával som veľa zaujímavých ľudí a menil sa môj pohľad na môj tvorivý výraz, ktorý som v krátkych filmoch dovtedy mal. Veľa zmenilo aj to, že som strávil dlhý čas v galériách, napríklad v londýnskej Tate Gallery som doslova v kontemplatívnom móde študoval niekoľko hodín práce rôznych súčasných tvorcov, ktoré sú tam zhromaždené a boli neskúr výborným strhávacím momentom pre prúd nových nápadov vo filme. Za všetkých spomeniem napríklad Tacitu Dean, alebo preformancovú dvojicu Harrison&Wood, ktorý boli zhodou okolností aj z Bristolu. Počas pobytu som tiež cítil slobodu robiť veci hravo a nachádzať nové námety a nápady do filmu, študovať filmové diela atď. Výrazne prispeli k celej atmosfére tvorivého vzpruhu aj moji domáci, teda ľudia u ktorých som v podnájme býval, keďže sme mohli vďaka ich umeleckému vzdelaniu viesť dlhé dialógy o kultúre, o tom čo znamená robiť umenie v Anglicku a na Slovensku a o mnohých iných veciach. Zamenil som teda na pár týždňov pomerne zabehaný život na Slovensku, kde pracujem v tlači za krátky čas v anglickom Bristole, ktorý spolu so svojím starobylým šarmom vniesol do môjho sveta nové podnety.